Belgická speváčka a skladateľka Sylvie Kreusch pôsobila v kapele Warhaus. Nastalo však obdobie, kedy pocítila, že jednoducho musí odísť a vydať svoje vlastné pesničky. Táto potreba bola silnejšia ako zotrvanie v rozbehnutej kapele, a pretože sa ako umelkyňa snaží byť čo najúprimnejšia, musela byť úprimná aj k sebe a uskutočniť tento krok.
Za všetkým hľadaj lásku. V tomto prípade jej boľavú stránku. Práve bolestivý rozchod s Maartenom Devolderom z kapely Warhaus sa stal základom pesničiek, ktoré tvoria debutový album Sylvie Kreusch. V nich mohla byť sama k sebe úprimná, aj keď často až surovým spôsobom. Debutová nahrávka je pre ňu miestom, kde sa vyrovnala s dianím vo svojom súkromí a mohla sa od nej odraziť ďalej.
Album Montbray vyšiel v roku 2021 a predstavil mladú hudobníčku, ktorá sa nebojí veľkých emócií. Odovzdáva ich pesničkám v expresívnej lyrike, ale aj v experimentálnej hudbe doplnenej vkusnými popovými štylizáciami. Sama o sebe hovorí, že je posadnutá teatrálnosťou, a to nielen v hudobnom ponímaní. Sylvie sa presadila aj v módnom priemysle a vo svete filmu. A to všetko tvorí základ pre dramatické vizuálne poňatie jej živých vystúpení.
"Svojím spôsobom si potrebujem vytvoriť svoj vlastný nebojácny svet a vystupovať, aby som sa stala osobou, ktorou sa bojím byť v skutočnom živote," prezradila po vydaní debutu, kde sa v kolekcii intímnych pesničiek obnažila až na kožu. Album sa hudobne pohybuje medzi indie popom a dream popom siahajúcimi po melanchólii o láske, jej strate a sebareflexii. To sú témy, o ktorých umelkyňa nechce rozprávať v rozhovoroch pre médiá, pesničky sú jediným priestorom, kde sa chce a dokáže otvoriť.
Pódium je jediné miesto, kde ma nikto nesúdi
"Keď poviem svoj príbeh, nikto ma za to nebude súdiť. Je to pravdepodobne jediné miesto, kde neexistujú žiadne limity, takže to je fantastické. Ukázať svoje emócie na pódiu si vyžaduje silu, pretože v dnešnej dobe musí byť každý ako Beyoncé. Myslím tým, že ak sa pozriete späť na spevákov zo 60. a 70. rokov, sú oveľa zraniteľnejší. Hovoria nahlas o svojich emóciách a neboja sa tiež povedať, že nie sú silní alebo bojujú."
Bolesť zanechala na prvej štúdiovej nahrávke a dovolila si nebáť sa lásky, a znova sa zamilovať. A to pre ňu ako hudobníčku bola nová výzva. Ako písať pesničky, keď nemá v hlave zmätok? Odpoveďou je album Comic Trip z novembra minulého roka. Za jeho vznikom stojí jej detstvo. Ako malá trávila veľa času v podkroví domu svojej babičky, kde našla staré komiksy. Ich svet jej ukázal únik z nudnej reality do sveta nekonečnej fantázie a dobrodružstva.
Dobrodružstvo vdýchla aj albumovej dvojke, na ktorej opúšťa temnotu zničenej lásky a púšťa sa do sebavedomých a príťažlivých melódií. Na Comic Trip je Sylvie Kreusch hravá a ľahkovážna, ale neobchádza ani vážnejšie témy, ako inak, o láske. Tentokrát však poslucháč hneď v úvode okúsi, ako chutí je sladká verzia, a to v euforickej pesničke Sweet Love (Coconut), neskôr sa ale Sylvie ocitne v úlohe nevesty na úteku (Ride Away) a v závere vedie polemiky o zložitosti lásky (Final Hour). Spoločným motívom všetkých pesničiek je ich filmová atmosféra, ktorá dáva umelkyni znova priestor na jej príťažlivú posadnutosť teatrálnosťou – v závere albumu odchádza zjazvená, ale silnejšia ako predtým.
Do budúcnosti má Sylvie Kreusch iba jedno želanie: "Chcem robiť hudbu, na ktorú som hrdá. Dúfam, že moje albumy sa ukážu ako nadčasové a že ľudia, ktorí si ich vypočujú aj o tridsať rokov, si povedia: 'Wow, to je skvelý album!'."
Autorka: Miroslava Rabčanová
