Kino Lumière vo štvrtok (9.11.) odštartovalo špeciálny cyklus filmov, ku ktorým zložil hudbu slovenský skladateľ Ilja Zeljenka. Prehliadka vznikla v spolupráci kurátorov Filmotéky a organizátorov Medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos a zameriava sa na bohatosť a originalitu jeho tvorby.

Podujatie bude trvať do 15. novembra, projekcie začínajú vždy o 16:30. Cyklus pozostáva zo siedmich dlhometrážnych hraných filmov, pred ktorých projekciou organizátori vždy uvedú aj krátky dokumentárny film. Kľúčom k výberu snímok sa stala myšlienka skladateľovho generačne mladšieho hudobného kolegu Vladimíra Godára, podľa ktorého bol Zeljenka "ťažiskovou skladateľskou osobnosťou slovenskej odmäkovej generácie“ v 60. rokoch minulého storočia. Tie reprezentuje aj filmový výber.

Počas prvého večera premietli snímku 65,000.000 (1961) od Miroslava Horňáka, nasledovať bude Slnko v sieti (1962), Panna zázračnica (1966), Tri dcéry (1967) a Génius (1969) od Štefana Uhra ako aj na filmy Eduarda Grečnera Každý týždeň sedem dní (1964) a Drak sa vracia (1967).

Vo štvrtok mohli diváci vidieť aj krátky film Operácia X (1963) od Miroslava Horňáka, v ďalších dňoch to budú Voda a práca (1963) a Metamorfóza vlákna (1968) Martina Slivku, Vstupujeme do doby atómovej (1963) od autorskej dvojice Viktor Kubal a Leopold Bródy, Dvanásť storočí umenia (1967) a Bratislavský dóm sv. Martina (1970) Ladislava Kudelku a Mašinka (1967) od Karola Skřipského.

Termíny zostávajúcich projekcií cyklu Ilja Zeljenka a film:

10. 11. - Slnko v sieti (1962, Štefan Uher)
predfilm: Voda a práca (1963, Martin Slivka)

11. 11. - Každý týždeň sedem dní (1964, Eduard Grečner)
predfilm: Vstupujeme do doby atómovej (1963, Viktor Kubal, Leopold Bródy)

12. 11. - Panna zázračnica (1966, Štefan Uher)
predfilm: Dvanásť storočí umenia( 1967, Ladislav Kudelka)

13. 11. - Tri dcéry (1967, Štefan Uher)
predfilm: Metamorfóza vlákna(1968, Martin Slivka)

14. 11. - Drak sa vracia (1967, Eduard Grečner)
predfilm: Mašinka (1967, Karol Skřipský)

15. 11. - Génius (1969, Štefan Uher)
predfilm: Bratislavský dóm sv. Martina (1970, Ladislav Kudelka)

Viac o festivale Melos-Étos 2017


Biografia

Ilja Zeljenka bol po vyštudovaní kompozície na VŠMU u Jána Cikkera dramaturgom Slovenskej filharmónie a Československého rozhlasu v Bratislave. Je autorom opier, orchestrálnych diel, inštrumentálnych koncertov, kantát, komorných skladieb, scénickej a filmovej hudby. Vďaka nemu sa hudba v slovenskom filme stala samostatnou výrazovou zložkou a neplnila len ilustratívnu funkciu.

Pritom k filmovej hudbe sa dostal len náhodou v roku 1956, keď ho oslovil dramaturg krátkeho filmu Slovenskej filmovej tvorby Miroslav Horňák. Už jedna z prvých prác pre dokument Tu kráčajú tragédie (r. Štefan Uher, 1957), v ktorej využil individuálne hudobné prostriedky, tzv. mestský folklór, poukázala na výnimočnosť Zeljenkovho prístupu k tvorbe filmovej hudby. Jeho novátorské postupy sa však prejavili najvýraznejšie v 60. rokoch, keď pôsobil ako dramaturg v elektroakustickom štúdiu Československého rozhlasu.

Od roku 1957 až do vylúčenia zo Zväzu slovenských skladateľov v roku 1973 a zákazu činnosti skomponoval hudbu k približne sto hraným a dokumentárnym filmom. Spolupracoval s dokumentaristami Martinom Slivkom, Vladom Kubenkom, Ladislavom Kudelkom. Zložil hudbu pre filmy Štefana Uhra Slnko v sieti (1962), Panna zázračnica (1966), Tri dcéry (1967), Génius (1969), Keby som mal pušku (1971), Javor a Juliana (1972), Dolina (1973), s Eduardom Grečnerom spolupracoval na filmoch Každý týždeň sedem dní (1964), Nylonový mesiac (1965), Drak sa vracia (1967) a Pozemský nepokoj (1992).

Osobitné postavenie v Zeljenkovej tvorbe má práve Igricom ocenená hudba v snímke Drak sa vracia, ktorá patrí k jeho najúspešnejším filmovým projektom. "Najlepšia filmová hudba je tá, ktorú si divák ani nevšimne," povedal svojho času Ilja Zeljenka v nadväznosti na spoluprácu so Štefanom Uhrom. "Toto bol slogan Uhrovej generácie, ktorým sme my v tej dobe vnímali poslanie filmovej hudby. Samozrejme, hudba vo filme je prítomná, ale je 'ukrytá'. Jej poslaním je podporovať formu filmu, no veľmi jemne a nevtieravo."

Po novembri 1989 sa vrátil na oficiálnu scénu - bol predsedom Slovenskej hudobnej únie, prezidentom Medzinárodného hudobného festivalu Melos Étos (1990 - 1991), vyučoval na VŠMU. Je autorom symfónií a ďalších diel ako napríklad Ouvertura giocosa, Hudba pre orchester, Hudba pre Warchala, Symfonietta giocosa, Syn človeka - slovenské pašie či opier Bátoryčka (1994) a Posledné dni Veľkej Moravy (1996).

Zdroj: SITA, TASR - Simona Nôtová zo Slovenského filmového ústavu
Foto: SITA/Pavel Kastl