Podiel domácej hudby vo vysielaní súkromných rádií na Slovensku by mal od budúceho roka tvoriť minimálne 20 percent a od roku 2017 minimálne 25 percent z celkového času hudobnej produkcie za kalendárny mesiac. Informovali o tom v utorok na tlačovej konferencii minister kultúry Marek Maďarič, premiér Robert Fico a spevák Maťo Ďurinda.

Povinnú kvótu pre hranosť domácej hudby v súkromných rádiách navrhuje ministerstvo kultúry v novele zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú predloží do pripomienkového konania. V éteri verejnoprávneho rozhlasu bude požiadavka na hranosť skladieb slovenských umelcov ešte vyššia - pre každý okruh minimálne 35 percent denného a večerného vysielacieho času.

"Slovenská hudba nemá šancu byť vysielaná nikde inde ako v slovenských rádiách. Môžeme ju považovať za určitý druh kultúry a nositeľky kultúrnych hodnôt," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii šéf rezortu kultúry Marek Maďarič s tým, že práve to je legitímny dôvod na to, aby sa ministerstvo kultúry zaoberalo pomerom vysielania slovenských hudobných diel v rádiách.

Stretnutia s novinármi sa zúčastnil aj premiér Robert Fico, ktorý poznamenal, že pre neho je to otázka posilňovania slovenskej identity. Verí, že Maďarič získa pre tento návrh plnú podporu aj umeleckej obce, pretože politickú podporu na schválenie zákona má. Legislatívna zmena by sa mala v priebehu mája dostať na rokovanie vlády tak, aby ju v prvom čítaní prerokoval parlament na svojej júnovej schôdzi. Účinnosť má nadobudnúť 1. januára budúceho roka.

Nielen po slovensky a nielen v noci

Už v minulosti zvýšenie podielu slovenskej produkcie v rádiách žiadali niektorí hudobníci, najmä líder skupiny Elán Jožo Ráž a spevák Tublatanky Martin Ďurinda, ktorí za posledné dva roky prostredníctvom Iniciatívy za slovenskú hudbu získali podporu desiatok hudobných kolegov. Ministerstvo sa po rokovaniach s predstaviteľmi rozhlasových staníc rozhodlo dať priestor vysielateľom, ktorí sa zaviazali vo väčšej miere podporovať slovenskú hudbu. Zlepšenie však nenastalo, v súčasnosti predstavuje v súkromných rádiách v priemere 10 percent. Ministerstvo sa preto rozhodlo k legislatívnemu riešeniu tejto otázky.

Novela bude definovať slovenskú hudbu široko. Nepôjde iba o dielo s textom v slovenčine, ale aj o také, ktorého najmenej jeden autor alebo interpret je alebo bol štátnym občanom SR, prípadne má, či mal trvalý pobyt na území Slovenska. Ak by napriek tomu mali niektoré špecializované rozhlasové stanice problém dosiahnuť stanovené percento, môže ich Rada pre vysielanie a retransmisiu oslobodiť od tejto povinnosti. Z času vyhradeného slovenským hudobným dielam musí byť najmenej 20 percent piesní maximálne dva roky starých. Do podielu slovenskej hudby sa budú na základe zmeny zákona započítavať iba tie, ktoré odznejú od 6:00 do polnoci. Cieľom tejto podmienky je zabrániť, aby komerčné rádiá svoju povinnosť hrať domácu tvorbu plnili v nočných hodinách a cez deň dávali naďalej výrazne väčší priestor zahraničnej hudbe.

Rádiá sú sklamané, a čo poslucháči?

Súkromné rádiá správa nepotešila, hovorkyňa Fun rádia Petra Lehká vyjadrila pre Denník N obavu, že poslucháči z rozhlasových staníc presedlajú na mp3-ky. Podľa Ivana Antalu, riaditeľa najpočúvanejšieho rádia na Slovensku - Rádia Expres, ide o výrazný zásah do slobody mediálneho podnikania. Vyjadril sa tiež, že pre niektoré hudobné formáty môže byť takáto novela likvidačná. Zvažuje preto využitie právnych prostriedkov na obranu proti nátlakovému zákonu. Obe najpočúvanejšie súkromné rádiá pritom v diskusii o hranosti domácej produkcie už roky tvrdia, že ich poslucháči viac slovenskej hudby jednoducho počúvať nechcú. Tí, ktorí o ňu záujem majú, môžu preladiť na verejnoprávne okruhy ako Rádio Slovensko a Rádio_FM, ktorú aj bez povinnej kvóty štvrtinový, resp. pätinový pomer hranosti domácej hudby spĺňajú.

Percento domácej hudby je zakotvené aj v iných legislatívach niektorých členských štátov Európskej únie. V Poľsku je to napríklad 33 percent, v Maďarsku aspoň 35 percent a vo Francúzsku minimálne 40 percent. V hudobnej brandži na Slovensku sa názory na zavedenie novely rôznia. Podľa skeptikov novela aj tak nepomôže tomu, aby v najpočúvanejších rádiách dostali viac priestoru nové a neokukané kapely a interpreti. V najhoršom prípade sa len zhustí už aj tak dosť prehnaná rotácia overených hitov, ktoré vyhovujú mainstreamovému formátu.

Postoj verejnosti v prospech plánovanej novely naznačil minuloročný prieskum agentúry Focus, podľa ktorého by viac než polovica opýtaných bolo za 50 a viac percentný podiel slovenskej tvorby vo vysielaní rádií. 60 percent respondentov pritom uviedlo, že podiel slovenskej hudby by mal byť komerčným rádiám prikázaný zákonom. Pozitívny postoj verejnosti k zákonnej podpore domácej hudobnej tvorby potvrdil aj najnovší prieskum, ktorý si objednal Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA). Až 70 percent opýtaných sa vyjadrilo, že by jej v rádiách privítalo viac.

Z prieskumu iniciovaného SOZA tiež vyplýva, že nezáujem Slovákov o domácu tvorbu podľa takmer 40% respondentov spôsobuje to, že je málo prezentovaná v médiách. Sme zvedaví, či novela zákona o vysielaní a retransmisii v tomto smere niečo zmení. U nás na Hudba.sk totiž informácie o slovenskej hudbe - aj o tej, ktorá sa v rádiách nehráva - nájdete. Podporujeme ju už takmer osem rokov a rozhodne nepíšeme len o tých, ktorí majú privilégium hranosti v rádiách. No nejaký extra veľký záujem zo strany čitateľov o menej známe mená veru nie je, čiže to celé znie ako celkom slušná Hlava 22: ľudia nemajú záujem, lebo je slovenská hudba málo prezentovaná a médiá ju málo prezentujú, lebo ľudia nemajú záujem...

Prečítajte si reakcie na návrh novely zákona:

Umelci sa radujú, vysielatelia sa búria: Vo vysielaní rádií má byť viac slovenskej hudby

Zdroj: TASR, Iniciativazaslovenskuhudbu.sk, Dennikn.sk, Omediach.com, pm
Ilustračné foto: Igor Daniš / Propaganda House