Presne pred 50 rokmi, od 15. do 18. augusta 1969, sa konal v americkom meste Bethel v štáte New York prvý ročník dnes už legendárneho a nenapodobiteľného hudobného festivalu Woodstock. Vyše pol milióna ľudí z rôznych spoločenských vrstiev zažilo štyri neobyčajné dni.

Gigantický festival bol nielen jedným zo symbolov hnutia hippies, ale bol tiež odpoveďou mladej generácie na vojnu vo Vietname, ktorú odsudzovala.

"Woodstock bol akciou, na ktorej išlo o nás: o našu kultúru, našu hudbu, naše umenie a naše hodnoty. Pre mňa osobne bol Woodstock skúškou toho, či ľudia našej generácie skutočne veria jeden v druhého a vo svet, ktorý sme sa snažili vybudovať. Počas toho augustového víkendu, keď naša vlasť prechádzala nesmierne pohnutým obdobím, sme zo seba vydali to najlepšie, a pritom - hoci len na kratučký okamih - sme vytvorili ten druh spoločnosti, o aký sme sa všetci usilovali," hovorí Michael Lang, jeden z organizátorov festivalu, ktorý je zároveň autorom knihy The Road to Woodstock (2009).

Lang bol tiež spoluorganizátorom veľkolepého výročného festivalu s názvom Woodstock 50, ktorý sa mal konať tento víkend - od 16. do 18. augusta. Napokon sa ho však nepodarilo uskutočniť. Organizátori ho zrušili dva týždne pred jeho konaním po tom, ako sa v uplynulých mesiacoch potýkal s viacerými problémami vrátane financií, odstúpenia umelcov či zabezpečenia miesta konania. Na festivale, ktorý sa mal konať na pretekárskom okruhu pri obci Watkins Glen v štáte New York, mali účinkovať desiatky interpretov z éry pôvodného Woodstocku ale aj z novej generácie.


Oslava hudby a života uprostred organizačného chaosu

V roku 1969 sa festival tiež neorganizoval ľahko, z dnešného pohľadu išlo priam o promotérsku katastrofu. Pôvodne sa mal konať v meste Woodstock, ale pre nespokojnosť jeho obyvateľov sa tam nemohol uskutočniť. Nakoniec pomohol organizátorom istý farmár Max Yasgur, ktorý vlastnil pozemky pri meste Bethel, približne 70 kilometrov od Woodstocku. Názov podľa tohto mesta však festivalu zostal a stal sa ikonou azda najslávnejšej hudobnej éry, minimálne z pohľadu rockových fanúšikov.

Akcia bola pôvodne naplánovaná pre desaťtisíce návštevníkov, ale záujem bol enormný. Problémy sa vyskytli hneď na začiatku. Festival sa ešte ani poriadne nezačal a už sa minuli takmer všetky potraviny a väčšina pitnej vody, pričom cesty boli totálne upchaté. Navyše, meteorológovia predpovedali na celý víkend prudké búrky. Pôvodný zámer - zorganizovať stredne veľký festival s hviezdnym line-upom a s obrovským ziskom - bol v tej chvíli zjavne neuskutočniteľný.

Woodstock, 1969 Zdroj: AP Photo

Hoci neprišiel do poslednej chvíle očakávaný americký spevák Bob Dylan a medzi účinkujúcimi chýbali tiež The Beatles, The Rolling Stones aj The Doors, svoje koncerty tu odohralo množstvo umelcov, ktorí predtým a najmä potom písali históriu rockovej hudby. Aj to svedčí o tom, aká bola vtedy anglo-americká hudobná scéna mimoriadne silná.

Medzi headlinermi festivalu sa objavili také hviezdy ako Angličania The Who, speváčka a skladateľka Janis Joplin, folková speváčka Joan Baez, bluesrockový hudobník a gitarista Jimi Hendrix, spevák a skladateľ Stephen Stills, britský spevák Graham Nash, nezabudnuteľný Joe Cocker, ktorý počas svojho vystúpenia zaspieval aj "beatlesovku" With A Little Help From My Friends, či mexický gitarista Carlos Santana.


Silné protivojnové posolstvo

Od umelcov zazneli aj protivojnové songy a v dave viali transparenty proti vojne vo Vietname. Woodstock bol rajom hipisákov, ktorí si mohli nezáväzne užívať život. Nie všetci ho však prežili - priamo počas festivalu zomreli dvaja ľudia. Podľa nepotvrdených správ ale zároveň počas jeho konania dve návštevníčky priviedli na svet svoje deti. Či je to naozaj pravda, zostávalo podľa CBC News záhadou aj po 40 rokoch a o nič jasnejšie to nie je ani dnes.

Vráťme sa preto radšej k samotnému festivalu. Jeho pôvodne naplánovaný termín konania od 15. do 17. augusta sa prehupol až do 18. augusta, keď ho ukončil svojím vystúpením Jimi Hendrix a ľudia sa postupne začali rozchádzať domov. Vrcholom Hendrixovho koncertu bola The Star-Spangled Banner (Hviezdami posiata vlajka), čiže americká hymna. Jej prevedenie však bolo takisto vyjadrením protivojnového názoru, popri samotnej melódii hral ikonický člen klubu 27 aj zvuky pripomínajúce padajúce bomby či náreky. V istom zmysle tak práve toto vystúpenie symbolicky zhrnulo a zdôraznilo význam festivalu.


Na legendárnom hudobnom podujatí vznikol okrem fotografií Billa Eppridgea a Johna Dominisa z magazínu LIFE aj dokument režiséra Michaela Wadleigha s názvom Woodstock (1970), ktorý dnes večer v režisérskom zostrihu uvedie bratislavské Kino Lumiére v rámci pravidelného cyklu hudobných filmov Music & Film. Autentické zábery z priebehu príprav i zo zákulisia akcie priniesli tvorcom snímky filmového Oscara za najlepší dokumentárny film.

Dramaturg cyklu Music & Film Miro Ulman hovorí, že Wadleigh na miesto koncertu pricestoval s tisíckami kotúčov filmu a štábom kameramanov. Výsledkom bolo 193 kilometrov nakrúteného materiálu, ktorý následne zostrihal do podoby 184-minútového filmu. V roku 1994 vznikol prvý režisérsky zostrih k 25. výročiu festivalu s pridanými 40 minútami vystúpení kapiel Canned Heat a Jefferson Airplane a Janis Joplin, pričom záverečné vystúpenie Jimiho Hendrixa bolo rozšírené o dve piesne.

"Niektoré zábery s divákmi boli v tejto verzii zamenené za iné, predtým nepoužité. A v záverečných titulkoch boli doplnené mená osobností z generácie Woodstocku, ktoré umreli," vysvetľuje Ulman s tým, že remastrovaný režisérsky zostrih s novým DD5.1 audio mixom, ktorý sa dnes večer premietne, je ďalším v poradí - vznikol v roku 2009 pri príležitosti 40. výročia koncertu. "Ak ste už film Woodstock videli, tak sa vám v spomienkach vynoria dážď, bahno, drogy, ale najmä hudba a neuveriteľný pocit spolupatričnosti. Bola to akcia, ktorej atmosféru sa už nepodarilo zopakovať," dodáva Ulman.

Na mieste festivalu pri meste Bethel v štáte New York je dnes múzeum. Kúsok od pamätného miesta veje americká zástava a stojí indiánsky totem. Sú doň vyryté tváre Jimiho Hendrixa, Janis Joplin a gitaristu Jerryho Garciu, po ktorých dnes už zostala len vynikajúca hudba. Aj mnohé skladby ďalších umelcov, ktoré na festivale zazneli, sa stali nesmrteľnými.


Text: TASR (Britannica.com, Simona Nôtová - Slovenský filmový ústav, Databazeknih.cz), Hudba.sk edit
Foto: TASR/AP Photo