Sú nahnevaní, emocionálni a plní chaosu. Mladé trio Mary In The Junkyard sa zrodilo na londýnskej pôde. Názov kapely by mohol zavádzať, že sa spoznali niekde v špinavých kluboch alebo garážach pripomínajúcich smetisko, no ono je to celé inak. Spojila ich elegancia a vznešenosť orchestra.

"Saya (basgitaristka) a ja sme spolu hrávali v sláčikových kvartetách a z veľkej časti je to o tom, že sa vieme navzájom čítať – pomohlo nám to spojiť sa takým zvláštnym spôsobom. Myslím si, že to, že sme trojčlenní, nám umožňuje udržať si toto sústredenie," hovorí Clari Freeman-Taylor pre NME. Trojicu doplnil bubeník David Addison.

Dni strávené v nahrávacom štúdiu aj na cestách ich zocelili. "Naučili sme sa, aké to je tráviť spolu stresujúce dni a byť úplne ticho, keď to potrebujeme," vysvetlila Freeman-Taylor. Najvýraznejším stresujúcim faktorom, s ktorým sa mladá kapela musí popasovať, sú finančné problémy. Minuloročné turné im neprinieslo žiadny zisk, prevyšovali ho náklady. No ani to nedokázalo hudobníkov odradiť od budovania si svojho sna.

Mierové spolužitie s nočnými morami

O ich súdržnosti svedčia aj rovnaké odevy. Mnohé z nich pochádzajú priamo spod šikovných prstov basgitaristky a hráčky na viole Saye Barbaglie. Mary In The Junkyard majú ešte jedno poznávacie znamenie. Súčasťou ich pódiového vizuálu sú tvory vytvorené z papiera. Každý z nich predstavuje určitú emóciu alebo náladu. Kapela hovorí, že sa vo svojej tvorbe nesnaží utekať pred nimi, ale nažívať s nimi v mieri. Upozorňujú preto, že na počiatku nebol ich zámer pochopený, nemá byť strašidelný, ako si návštevníci koncertov mysleli.

Ich papieroví spoločníci korešpondujú s experimentálnou hudobnou zložkou, ktorej označenie zakotvilo v prípade Mary In The Junkyard niekde v alternatívnom rocku. Do rockových melódií vnášajú prvky folku, popu, ema, neboja sa ani mäkkého zvuku akustickej gitary, no a chýbať nesmie viola. "Angry weepy chaos rock" trojice spravil z jej koncertov podujatia, ktoré si návštevníci rýchlo obľúbili. Aj preto je britská kapela považovaná za objav, ktorý má pred sebou sľubnú budúcnosť.

Tvory a príšery boli súčasťou fantázie malej Clari Freeman-Taylor. Poskytovali jej únik od rôznych foriem strachu. Vtedy ešte netušila, že pred nimi v budúcnosti nebude utekať, ale paradoxne, sa k ním sama vráti. Stali sa základom debutovej EP nahrávky This Old House, ktorá vyšla v máji minulého roka.

"Možno sa neboja prehrabávať v burine, ale zasnená ambícia Mary In The Junkyard je jednoducho príliš veľká na to, aby bola len virálnym momentom," napísal po jeho vydaní magazín NME. Nahrávka ukázala, že si Mary In The Junkyard dokázali na ploche piatich pesničiek vytvoriť svoj vlastný štýl, ktorý odhalil v každej skladbe iný kúsok z neho.

Koniec predchádzajúceho roka patril až dvom novým singlovým ochutnávkam. Nostalgickej skladbe This Is My California o hľadaní vlastných snov a divokej decembrovej novinke Bear Walk z pripravovaného albumu, o ktorom doposiaľ viac neprezradili.

Autorka: Miroslava Rabčanová