Vynikajúca správa pre všetkých, ktorým v doteraz ohlásenom line-upe Pohody chýbala silná gitarovka. Na 24. ročníku najväčšieho slovenského festivalu vystúpi kultová londýnska indie-rocková kapela The Libertines s charizmatickou dvojicou rockových spevákov a poetov Petrom Dohertym a Carlom Barâtom.
S určitosťou najznámejšia skladba od The Libertines, britská krčmová hymna Don't Look Back Into The Sun, ktorej názov sa zasekol na polceste medzi Oasis a The Velvet Underground, a ktorá určite zaznie aj na trenčianskom letisku, sa však nenachádza na žiadnom albume - vyšla len ako singel.
Living rock'n'roll
Nie je žiadnym tajomstvom, že so spevákom, multinštrumentalistom, skladateľom, spisovateľom, maliarom, hercom, modelom, módnym návrhárom, no hlavne večne rebelujúcim bohémom Peteom Dohertym sa spájajú okrem jeho nesporného talentu a výnimočnej tvorby aj rôznorodé excesy - od zrušených koncertov cez problémy s drogami až po vykradnutý byt speváckeho kolegu Carla Barâta po tom, ako bol vyhodený z kapely. Paradoxom bolo, že týždeň po tom, ako sa ku "krádeži z pomsty" priznal, vyšiel spomínaný najúspešnejší singel kapely.
Popri všetkom, čo na Dohertym priťahuje bulvárnych novinárov, však netreba zabúdať, že patrí medzi mimoriadne produktívych umelcov a právom je považovaný za jednu z najväčších rockových ikon svojej generácie. Založil napríklad žánrovo podobnú a v súčasnosti stále aktívnu kapelu Babyshambles, s ktorou vydal tri albumy. Vydal tiež sólový album s názvom Grace / Wastelands plný nádherných akustických balád, pravdepodobne jeden z najlepších manifestov jeho talentu na poli veršotepectva a práce s metaforami.
S týmito skladbami sa v roku 2013 predstavil aj slovenskému publiku v bratislavskom KC Dunaj (reportáž), kde vystúpil len s gitarou a kolegom Alanom Wasson a o svojich kvalitách presvedčil aj tých, ktorí do poslednej chvíle pochybovali, či vôbec vystúpi. Milým bonusom jeho zatiaľ poslednej návštevy Slovenska bolo vystúpenie pod Michalskou bránou pre formát Hudba mesta v intímnom husľovom doprovode. V roku 2016 ponúkol svoj druhý sólový album Hamburg Demonstrations a jeho zatiaľ posledným hudobným počinom je album s psychedelicko-rockovou kapelou Puta Madres z apríla tohto roka.
Ani Carl Barât, zdá sa, nemá s hudobnými nápadmi problém - v minulosti bol spolu s basákom Didsom Hammondom frontmanom kapely Dirty Pretty Things, v roku 2010 vydal len rok po Dohertym eponymný sólo album - kompiláciu spomienok na jeho bujaré zážitky zvukovo prirovnávanú k Morriseymu či k new wave kapele The Style Council. Druhý album Let It Reign uviedol na trh v roku 2015 pod kapelovým názvom Carl Barât and The Jackals len pár mesiacov po tom, ako sa The Libertines vrátili na scénu.
The Libertines patria aj napriek spomenutým excesom jedného z dvojice lídrov a frontmanov medzi najzásadnejšie britské kapely 21. storočia. "Práve oni vrátili do britského rokenrolu drsnú a nevyleštenú rebéliu a stiahli so sebou jednu celú generáciu," napísal o nich The Guardian. So svojím príznačným rockovým výzorom, gitarovou dravosťou a fúziou zvuku na rozmedzí The Smiths či The Jam mali na britskú indie scénu začiatkom nového milénia obrovský dopad a o tom, že u publika aj po dvoch dekádach na scéne vzbudzujú stalé veľký záujem, svedčí ich úspešné britské turné.
Aj keď v minulosti zrušili z rôznych dôvodov niekoľko koncertov, verím, že odohrajú šou, ktorá nenechá nikoho chladným, podobne ako Dohertyho podarené koncerty nielen z roku 2013. Koncert charizmatických štyridsiatnikov, ktorí stále žijú rock'n'rollový život naplno, bude určite silnou spomienkou na najsilnejšie dni britského indie rocku, ktorý máva v lineupe Pohode pravidelne svoje miesto.
SÚŤAŽ: Lístky na Pohodu 2020 môžete vyhrať na našej Facebook stránke.
O jedinečnosti kapely The Libertines svedčí aj to, že organizátori festivalu dnes namiesto klasickej tlačovej správy zverejnili autorský text od známeho publicistu Sama Marca, ktorý si môžete prečítať TU.
Ďalšími potvrdenými menami Pohody 2020 sú Thom Yorke s projektom Tomorrow's Modern Boxes, Metronomy, Wolf Alice, Archive, Black Midi, ZHU, Iva Bittová a Dunaj, Floating Points, Shame, Hatari, Kokoroko, Wooze, Pigs Pigs Pigs Pigs Pigs Pigs Pigs, Yves Tumor, Black Country New Road, Asmâa Hamzaoui & Bnat Timbouktou, či minulotýždňové novinky v lineupe Pengshui, Confidence Man a Emel Mathlouthi. Posledná menovaná je tuniská speváčka, ktorej skladba s názvom Kelmti Horra (My Word is Free), ktorá sa stala hymnou tuniskej revolúcie a celej Arabskej jari. Skladbu zaspievala aj počas udeľovania Nobelovej ceny za mier v roku 2015.
Jej tvorba sa nachádza na pomedzí experimentálnej, elektronickej, severoafrickej, arabskej i filmovej hudby a je pre ňu charakteristický výrazne emotívny prejav s mnohými dynamickými zmenami rovnako ako ornamentálny spev so širokým rozsahom. Jej tri albumy Kelmti Horra, Ensen a Everywhere We Looked Was Burning okrem fantastickej hudby nesú aj silné odkazy, obavy a vízie tejto mimoriadne talentovanej multiinštrumentalistky, speváčky a poetky.
Autor: Matej Kráľ + Pohodafestival.sk (Emel Mathlouthi)
Foto: Pohodafestival.sk
Súvisiaci interpreti: Libertines
