Český spevák Mikolas Josef bol minulý rok asi najväčším prekvapením Eurovízie, keď najmä vďaka hlasom fanúšikov z celej Európy skončil v celkovom poradí na skvelom šiestom mieste. Aj tento rok sa českému zástupcovi podarilo prebojovať do sobotňajšieho finále, v ktorom však určite nebude patriť medzi hlavných adeptov na prvenstvo.
Tvorba jeho novej skupiny je popovejšia a samotná eurovízna skladba je priamočiara hitovka s chytľavou melódiou pripomínajúcou zvuk starých počítačových hier či 80's popu. Napriek výraznému retro nádychu však pieseň znie veľmi moderne a originálny je aj minimalistický dizajn pódia s troma svietiacimi rámami, ktoré sú v rámci projekcie využité na "znásobenie" hudobníkov.
Trojčlenná kapela, ktorá má za sebou predskakovanie na pražských koncertoch takých hviezd ako Thirty Seconds to Mars, Mika či The Kooks a okrem Česka vystúpila aj v Poľsku, Veľkej Británii alebo Rakúsku, svoje semifinálové vystúpenie zvládla veľmi presvedčivo. Na eurovíznu scénu v Tel Avive priniesla dávku pozitívnej energie a podľa komentárov na Youtube aj článkov eurovíznych nadšencov zanechala podobne silný dojem ako minulý rok Mikolas Josef so skladbou Lie To Me.
Prečítajte si tiež: Madonna odmieta výzvy na bojkot ceny Eurovízie. Vystúpenie počas finále nezruší
Emotívny Holanďan, francúzska Conchita aj BDSM z Islandu
Lake Malawi sa v zajtrajšom finále určite nestratia a majú šancu umiestniť sa v hornej polovici celkového poradia. Favoritmi na celkové víťazstvo sú však reprezentanti iných krajín. Stávkové kancelárie dávajú jednoznačne najväčšie šance Holandsku. Spevák Duncan de Moor alias Duncan Laurence má príjemne zafarbený hlas pripomínajúci niečo medzi Chrisom Martinom z Coldplay a Samom Smithom, obrovskú podporu fanúšikov naprieč celou Európou a silný príbeh skrytý v emotívnej pesničke. Jeho súťažná skladba Arcade je totiž inšpirovaná osudom kamarátky, ktorá odišla predčasne.
"Vždy ma inšpirovali príbehy, ktoré sa ma dotkli, skutočné osobné zážitky z môjho vlastného života alebo životov iných. Arcade je inšpirovaná príbehom niekoho, koho som hlboko miloval a kto zomrel v mladom veku. Slová, akordy a melódie ku mne prišli samé, akoby spadli z neba. Keď mi Joel Sjöö a Wouter Hardy (spoluautori piesne, pozn. red.) pomohli tú skladbu dokončiť, získala omnoho väčší rozmer. Zmenila sa z veľmi osobného príbehu na príbeh, s ktorým sa môže stotožniť ktokoľvek. Arcade je skladba o túžbe... túžbe po láske, túžbe po niečom, čo je mimo dosahu. A hovorí o nádeji. Nádeji, že nájdete to, čo vo svojom živote potrebujete," povedal 24-ročný spevák.
Hoci po Arcade napísal ešte veľa ďalších skladieb, stále preňho zostala výnimočná. Je to zároveň prvá pieseň, s ktorou vystúpil z tieňa a po skladaní pesničiek pre iných umelcov začal sám vystupovať. Dokonca mal kvôli tomu aj menšie problémy, keďže s prvou verziou piesne Arcade vystúpil na koncerte už v roku 2017 a na Youtube z toho existuje záznam. Podľa pravidiel Eurovízie sa môžu speváci zapojiť len s pesničkami, ktoré vyšli najskôr v septembri predchádzajúceho roka. Duncanovi však uznali, že vystúpenie v študentskej internetovej šou nemožno zrovnávať s oficiálnym vydaním piesne. Jeho šanca na víťazstvo je podľa webu Eurovisionworld.com až 47%, v stávkových kanceláriách má deň pred finále kurzy na výhru okolo 1,6.
Portál Euronews.com dáva popri Holandsku najväčšie šance tradične silnému Švédsku. Reprezentuje ho spevák a skladateľ John Lundvik, ktorý bol pred hudobnou kariérou profesionálnym šprintérom (s osobným rekordom 6,99 sekúnd v behu na 60 metrov). Jeho skladba Too Late For Love je už niekoľko týždňov najhranejšou skladbou vo švédskych rádiách. Niet divu, je to prototyp tanečného hitu, ktorý by sa páčil aj vašej babke. Možno by mu odpustila aj jeho exotický vzhľad, keďže svojich biologických rodičov nikdy nestretol. Ako týždňové bábätko si ho vo Veľkej Británii adoptovala švédska dvojica, ktorá do jeho šiestich rokov žila v Londýne. Vždy je fajn, keď je za úplne tuctovým a gýčovým popom aspoň zaujímavý osud speváka.
Zaujímavosťou je, že Lundvik je prvým umelcom v histórii, ktorý má v jednom ročníku Eurovízie dve skladby. Počas švédskej národnej súťaže (Melodifestivalen) poslal švédskej televízii SVT dve piesne, s ktorými by sa mohol zapojiť. Odporučili mu skúsiť to s Too Late For Love, no nakoniec zaznie aj tá druhá. Lundvikova pieseň Bigger Than Us sa totiž zapáčila Michaelovi Riceovi, ktorý s ňou bude vo finále reprezentovať Veľkú Britániu.
Xenofóbnym divákom tento rok najviac zabehne pri vystúpení ďalšieho z favoritov tohto ročníka, ktorým je francúzsky spevák Bilal Hassani. So svojím androgýnnym, skôr ženským ako mužským zjavom je totiž podobne kontroverznou postavou ako víťaz(ka) spred piatich rokov Conchita Wurst. 19-ročný spevák je už teraz veľkou hviezdou queer komunity a jeho videá majú na Youtube milióny pozretí. Od výhry v národnom kole s piesňou Roi sa stal terčom internetového hejtu za svoj vzhľad aj marocký pôvod, sám však tvrdí, že jediné, čoho sa bojí, je spievať pred dvesto miliónmi divákov. V semifinále to ale zvládol bez väčších problémov, pričom na pódiu mu robila spoločnosť jedna korpulentná a jedna štíhla ázijská tanečníčka.
Rusko vyslalo do Izraela svoju veľkú popovú hviezdu Sergeja Lazareva, ktorý sa predstavil už aj na Eurovízii 2016 v Štokholme. Skončil tam tretí a šancu na dobré umiestnenie má podľa predfinálových prognóz aj tentokrát. Jeho prevedenie skladby Scream so zaujímavými vizuálnymi efektmi je vôbec najsledovanejším semifinálovým vystúpením na Youtube - za jediný deň od zverejnenia si ho pozrelo viac ako jeden a pol milióna ľudí.
Veľkú pozornosť médií púta Island, ktorý na Eurosongu zastupuje extrémne zábavná partička z umeleckej školy v Reykjavíku Hatari, ktorá tvrdí, že do súťaže idú s cieľom zničiť kapitalizmus. Temný electroclash, BDSM kostýmy a striedanie zbesilého rockového vokálu s úchylne chytľavým anjelským spevom (a to všetko v islandčine) je naozaj slušný trolling celej šou a vítané spestrenie prevažne gýčovo nasladlého lineupu. Ak by hlasovali aj ľudia, ktorí majú Eurovíziu úplne na háku, a porotcovia by ukázali svoj zmysel pre humor, zrejme by práve títo blázni boli jasnými víťazmi. To je síce dosť málo pravdepodobné, no prvá päťka pre skladbu Hatrið mun sigra (v preklade Nenávisť zvíťazí, hm) je podľa prognóz celkom reálna.
Fanúšikov animáku Frozen (Ľadové kráľovstvo) určite poteší vystúpenie speváčky Kate Miller-Heidke z Austrálie. Pesnička Zero Gravity je klasickou eurovíznou kolážou tanečného popu s prvkami operného spevu, ktorá by všade inde vyznela úplne absurdne, no sem sa hodí rovnako dokonale ako Austrália do európskej pesničkovej súťaže (hmm, to mi nevychádza...). V každom prípade kurzy stávkových kancelárií naznačujú, že protinožci ani tentoraz nebudú v Eurovízii iba do počtu.
Čiernym koňom tohto ročníka by podľa britského denníka The Independent mohol byť Azerbajdžan. Kurz speváka Chingiza, ktorý v skladbe Truth vynechal takmer všetky blízkovýchodné hudobné aj vizuálne klišé a prišiel do Tel Avivu s modernou tanečnou skladbou, sa totiž od prvých skúšok vďaka rastúcej priazni porotcov aj fanúšikov výrazne znížil a mohol by skončiť až v Top 5. Pomerne veľkú šancu na úspech mu dáva aj Euronews.com.
Na záver pridávam ešte videoklipy k súťažným piesňam od českých Lake Malawi a holandského top favorita:
Autor: Patrik Marflák
Foto: Ján Winkler
