Začiatkom decembra vyšiel debutový album sólového, resp. vedľajšieho projektu charizmatického speváka, vyhľadávaného producenta a skladateľa Mareka Rakovického. Trojročná práca na albume s názvom Cicero priniesla výnimočnú a progresívnu popovú nahrávku, ktorá vyvoláva zasnené emócie s ambientno-elektronickými prvkami.

Líder skupiny Lavagance na jar 2016 prekvapil debutovým sólovým singlom Zjavenie, ktorý očaril spojením intímneho slovenského textu, veľkolepej a originálnej hudobnej produkcie a silného vizuálu, ktorý vznikol na Islande. Už vtedy hudobník o pesničke hovoril ako o predzvesti debutového sólového albumu.

Medzičasom sa z pôvodne jednočlenného projektu Rakovicky stala štvorčlenná kapela, čo je jednoznačne dobrá správa. Stabilná zostava je totiž základným predpokladom k tomu, aby "bokovka" nezostala len pri jednej prepracovanej štúdiovej nahrávke a aby projekt mohol skutočne žiť. Pri albume Cicero, ktorý vyšiel 1. decembra v digitálnej podobe aj na CD, by bola veľká škoda, keby nedostal aj rovnako kvalitnú koncertnú podobu.


Samozrejme, napriek zmene statusu značky Rakovicky na plnohodnotnú kapelu je srdcom celého projektu naďalej Marek Rakovický a jeho umelecká vízia. Kto pozná jeho doterajšiu 25-ročnú kariéru - od hardcore/metalových začiatkov v Testimony, cez zasnenú skupinu Rajneesh, až po jeho domovskú a stále paralelne fungujúcu kapelu Lavagance - vie, že základnými kameňmi jeho tvorby v akomkoľvek žánri sú nadčasovosť, vkus, originalita a charizma. Jeho silnými stránkami sú kvalitná vlastná hudobná produkcia, texty so zmyslom a hĺbkou, špecifický hlasový prejav a široký prehľad v hudbe, ktorý sa premieta do nadžánrového zvuku pesničiek.

Na ich výslednom znení sa podieľali aj mladí hudobnící a producenti Oliver Fillner (produkcia, klávesy) a Peter Krčula (produkcia, gitara) a Attila Szeiff (bicie), ktorí sa stali dôležitou a nezameniteľnou zložkou projektu pri nahrávaní albumu aj na koncertoch. O mastering sa zase postaral Miroslav Chyška, vyhľadávaný český zvukový majster a hudobník (J.A.R., Sexy dancers...), známy tiež ako skladateľ filmovej hudby (Rafťáci, Snowborďáci...).


Pesničky s odkazom aj obrazom

Väčšinu z jedenásich skladieb albumu napísal Marek Rakovický počas svojich ciest po svete, pričom veľká časť nahrávky sa viaže k zážitkom zo Spojených štátov, kam sa hudobník pravidelne vracia a ako viackrát priznal, prostredie veľkomiest je preňho veľmi inšpiratívne. Pri názve albumu Cicero si asi väčšina ľudí automaticky spomenie na slávneho rímskeho štátnika a filozofa, rovnako sa však volá aj bývalá česko-slovenská štvrť v Chicagu, v ktorej vznikli niektoré z textov a skladieb.

Nahrávanie prebehlo, ako inak, v Rakovického vlastnom štúdiu LVGNC Studios, ktoré patrí medzi najlepšie a najvyhľadávanejšie nahrávacie štúdiá v Bratislave. Vznikli tam nahrávky množstva hudobných telies a umelcov od vážnej hudby, cez alternatívne skupiny a projekty, až po slovenskú rapovú či popovú špičku slovenskej i českej scény.

Mareka Rakovického pri tvorbe pesničiek často sprevádza aj vnútorná vizualizácia skladieb. Rád preto svoju hudbu pretavuje do obrazov v podobe kvalitných, a často i výpravne náročných klipov. Okrem debutového singla Zjavenie ponúkol za posledného dva a pol roka aj videoklipy k skladbám Na plány treba čas, Southern Lights (všetky tri režíroval Branislav Špaček), Satellite (r. Pavol Hedmeg), Lose Control (r. Marek Moučka), Odvážne dievča a najnovší Permanent War (obidva r. Barbora Vaculová). Vizuálne teda už pred vydaním albumu predstavil väčšinu pesničiek a nebolo by prekvapením, ak by sa klipov dočkali aj tie ostatné. Minimálne Saved by Beauty a titulná Cicero by si to určite zaslúžili.


Marek Rakovický: Tvorba sa vždy začne, keď človek vypne

Viac sa o albume Cicero a projekte Rakovicky dočítate v rozhovore, ktorý pripravila Dagmar Lauková Petrášová.


Aký vplyv má na tvoju tvorbu cestovanie?

Veľkú. Je to veľmi inšpiratívne. Väčšinu albumu som zložil práve na cestách po USA, či už na Floride, Arizone alebo v New Yorku, ale asi najviac ma ovplyvnilo Chicago so všetkým, čo k tomuto mestu patrí. Preto som album nazval podľa jeho štvrti Cicero, práve tam som zažil moje prvé zážitky v tomto nezameniteľnom meste.

Spája jednotlivé pesničky nejaký príbeh?

Až prednedávnom, keď sme si s gitaristom a producentom Peťom Krčulom prvýkrát vypočuli finálny master albumu od začiatku do konca, sme zistili, že všetko do seba pekne zapadá a dáva zmysel, môžeš to kľudne nazvať príbeh. Album funguje ako celok a každá pieseň prináša niečo iné a nové. V podstate je to náš osobný denník, sú tu zachytené emócie a nálady, ktoré sme zažili počas tých troch rokov, čo náš debutový album vznikal.

K skladbám, ktoré sú na albume, máš prepracované videoklipy. Je pre teba obrazové stvárnenie hudby dôležité?

Je to podstatná časť môjho vyjadrenia sa. Mám rád, keď mi počas filmu naskakuje husia koža a zvuk tvorí podstatnú časť toho pocitu. Keď si vo filme vypneš zvuk, pripravíš sa o ten pocit. Chcel by som dosiahnuť v klipoch, aby bol človek dojatý.

V klipoch často stvárňuješ hlavnú postavu. Uvažoval si niekedy nad hereckou dráhou?

Neuvažoval, stačí mi účinkovanie v našich klipoch! (smiech) Niekedy to vie byť poriadne náročné.

Tvoríš častejšie, keď si spokojný, vyrovnaný, alebo naopak, keď sa ti v živote nedarí?

Skôr keď som vyrovnaný, vtedy sa mi ľahšie tvorí a ide to samo. Ale to neznamená, že to nemôže byť v čase, keď sa mi akože nedarí, lebo to je len relatívny pocit, a práve vtedy má človek možnosť niečo sa o sebe naučiť. Tvorba sa vždy začne, keď človek vypne, či už je hore alebo dole.

Povedal si, že si spokojný s pesničkou, keď má v sebe určitú vzdušnosť, keď nie je zvukovo preplnená. Čo pre teba znamená ticho v hudbe?

Momentálne čoraz viac. Ticho dáva melódii kontrast, je ako pozadie, na ktorom je namaľovaný obraz. Ak by toho na plátne bolo príliš veľa, človek by nevedel, na čo skôr upriamiť pozornosť. To isté platí aj pre hudbu.


Keď si predstavoval skladbu Satellite, povedal si, že je prosbou o vnútorný pokoj a o dni prestúpené vedomím. Čo pre teba táto myšlienka znamená?

Znamená, aby som si stav vnútorného vhľadu zachoval čo najdlhšie počas obyčajných dní, keďže tie sú jediné, čo máme. Samozrejme, nie vždy sa to darí, keďže sme obklopení množstvom povinností a rôznych informácií a vplyvov, ktoré nás sami od seba vzďaľujú. Je to taká pripomienka, aby sme nikdy nezabudli, kto naozaj sme.

Pesnička Zjavenie vznikla na základe tvojho dávnejšieho zážitku pri meditácii. Mohol by si mi o tejto skúsenosti porozprávať?

Presne si to pamätám, stalo sa to pri čítaní Patanjaliho Hathayogy v kapitole o meditácii. Bol som vtedy absolútne neskúsený nezaťažený mladý chalan, ktorému sa udialo presne to, čo práve čítal. Prvýkrát som zažil vhľad. Nasledoval absolútny kľud. Tento pocit som si navždy zapamätal a pri piesni Zjavenie som si ho opäť privodil.

V minulosti si prešiel rôznymi hudobnými obdobiami. Vnímaš zmenu žánrov ako prirodzenú súčasť tvojho hudobného vývoja? Ako si sa popritom menil ako človek?

Je to presne ako píšeš. Prirodzený vývoj jedného človeka, ktorý je zachytený v obraze aj hudbe. Nič by som nemenil, takto to cítim.  

Čo je najzaujímavejšie na práci hudobného producenta?

Človek má možnosť veľa sa naučiť, každý umelec má niečo iné do seba, iný príbeh. Musí absorbovať veľa emócií. Tým sa môže viac vyšpecifikovať. Oddeliť od ostatných.

Čo bolo hlavnou motiváciou vybudovať si vlastné nahrávacie štúdio?

Nespokojnosť s vtedajším stavom. Neboli producenti ani hudobní vizionári. Všetko bolo nudné. Zo štúdia som sa vždy vrátil smutný. Chcel som mať kontrolu nad tým, čo sa nahráva, ako to bude znieť. Vtedy niekedy som sa rozhodol, že sa tomu začnem venovať. Síce mi to nakoniec zabralo viac času, ako som si na začiatku predstavoval, ale poslednou dobou sa opäť vraciam na začiatok. Už sa prestávam venovať produkcii pre iných umelcov. V štúdiu som si "vychoval" šikovného Tomáša Lobba a môžem sa naplno venovať našej hudbe.

Je tvoja sólová tvorba osobnejšia ako tvorba kapely Lavagance?

Pre mňa je každá tvorba osobná či už pre Lavagance alebo Rakovicky, s tým rozdielom, že posledné veci sú vždy aktuálnejšie.

Na čom momentálne pracuješ a aké máš plány do budúcna?

Už robíme na ďalšom albume. Vždy, keď dokončím album, vznikne prúd emócií a novej hudby. Plánujeme koncerty na jar budúci rok po USA. Dúfam, že sme našli toho správneho manažéra.


Vypočujte si celý album na Deezeri:



Informácie a rozhovor pre Hudba.sk za kapelu Rakovicky poskytol Mário "Smasho" Vasko. Tlačovú správu k albumu sme upravili a doplnili. Viac sa dozviete na oficiálnej stránke kapely rakovicky.com a na Facebooku.