Mladý spevák, výtvarník a performér Samuel Hošek vydal v roku 2020 debutový album Our Time Is Now v spolupráci s hudobným producentom Jurešom Líškom. Aktuálne vydáva druhý album Peace, pri ktorom sa odklonil od elektronicko-akustického zvuku vlastnej tvorby a vracia sa k jazzu, ktorý študoval v Prahe a v USA.
Prvý singel s názvom I Get Along Without You Very Well vyšiel 10. mája ako predzvesť albumu a dnes, 18. mája, vychádza celý album na všetkých hudobných streamovacích platformách spolu s experimentálnym videoklipom k jazzovému singlu Love Dance.
"Zásadná vec je, že v klipe neúčinkujem, pretože som bol v čase natáčania u barbera," prezráda Samuel Hošek. O experimentálny videoklip sa postaral konceptuálny umelec a tanečník Michal Zoller alias Krišpín. "Celý nápad som zveril do rúk Krišpínovi. Určite som nechcel spájať jazz s prvoplánovým obrazom baru a muzikantami v oblekoch. Tvorbu Michala Zollera sledujem dlho a som jeho fanúšik. Klip natočil na ružový digitálny foťáčik, ktorý vyhral omylom na matematickej olympiáde na základnej škole. Baví ma všednosť tohto klipu a aj jeho kvalita. Keď som ho prvýkrát videl, smial som sa." V klipe účinkujú tanečníčky Marta Blašková, Ema Gajdošová, Dária Praženková a tanečník Martin Procházka.
O albume, začiatkoch a jazzmanoch
Album Peace predstavuje deväť skladieb. Ide o jazzové štandardy, doplnené o dve autorské skladby v rámci intra skladieb. Album sa nahrával vo Viedni a v Bratislave pod zvukovým dohľadom Petra Preložníka, známeho aj z kapely Prúdy a srbského hudobníka Dušana Novakova, ktorý spolupracoval aj s americkým spevákom Gregory Porterom. K spolupráci si Hošek prizval aj hudobného producenta Ľuboša Šrámeka a výkonného producenta Nikolaja Nikitina. O celý aranž albumu sa postaral Ľuboš Šrámek, obal albumu nafotila fotografka Lujza Fekete.
"K jazzu som inklinoval už od puberty. Privedila ma k nemu schopnosť improvizácie. Kým moji rovesníci spievali muzikálové či populárne skladby, u seba som vnímal rozdiel. Nebavilo ma interpretovať skladby podľa pôvodnej štruktúry. Neustále som vymýšľal harmónie, menil som formu a hľadal som priestor pre improvizáciu. Nakoniec som dostal úžasnú možnosť vzdelať sa v rámci jazzu na VOŠ Jaroslava Ježka v Prahe u skvelej hlasovej pedagogičky Hanky Peckovej. Obohacujúce boli taktiež hodiny harmónie a improvizácie u Davida Dorůžku a Milana Svobodu," približuje Samuel Hošek.
"Hneď po ukončení štúdia som musel s jazzom prestať. Už som viac nedokázal byť v prostredí jazzmanov. Bol som na to až alergický. Myslím si, že sa to môže stať a je to dokonca prirodzené. S odstupom času to vnímam veľmi pozitívne. Človek nedokáže naraz spracovať také kvantum informácií. Potreboval som čas absorbovať všetky vedomosti, pretriediť ich, zrecyklovať a zistiť čo s nimi. Nahral som svoj prvý autorský album v elektro-popovom štýle a až pred nedávnom som pocítil túžbu vrátiť sa k jazzu. Myslím si, že je veľmi dôležité počúvať svoju intuíciu," prezrádza.
"Na album som vybral jazzové štandardy, ktoré nie su bežnému publiku až tak známe. Každá skladba ma v živote nejako ovplyvnila, či už hudobne alebo mi pripomína nejaké životné obdobie. Mojím cieľom bolo nahrať intímny album a počuvateľný jazz. Na albume sa preto nachádzajú zväčša balady. K dvom skladbám som napísal intrá, ktoré hudobne podfarbili Nikolaj Nikitin a Ľuboš Šrámek. Asi najdôležitejšia vec je pre mňa pracovať s ľudmi, ktorých mám rád a ktorí ma bavia. S umelcami je to vždy náročné. Viacero z nich funguje na úplne odlišnom princípe. V noci tvoria a cez deň spia. Je pre nich utrpenie ísť na poštu, či vypísať daňové priznanie. Niektorí nevnímajú ani čas. Jazzmani sú ešte osobitná kategória. Je to úžasný pocit vytvárať hudobnú astmoféru v štúdiu a podielať sa na skladbách, ale najprv ich tam všetkých treba dostať a načas. Samozrejme, nehádžem všetkých umelcov do jedného vreca. Ľuboša Šrámeka si veľmi vážim ako hudobníka aj ako osobnosť. Je to absolútny blázon a to na ňom milujem. Nikdy neviete, čo vytvorí a kedy príde."
"Ľuboš nielenže zaranžoval celý album, nahral doňho aj klavír, hammond, perkusie, či trúbku. Do niektorých skladieb sme prizvali sláčikové kvarteto Mucha Quartet. Spolupráca s nimi bola extrémne profesionálna a príjemná. Osobne som rád za rôznorodosť hudobných hostí, ktorí sa podielali na mojom albume. Na dvoch skladbách spolupracoval mladý talentovaný bubeník Mattia Muller, ktorý aktuálne pôsobí na Berklee College of Music v Bostone. Som nesmierne rád, že moje pozvanie na album prijal kontrabasista Robert Balzar, ktorý pôsobí aj vo formáciách JAR či Illustratosphere spolu s Danom Bártom. Ich tvorbu som počúval už ako tínedžer. Na duet som si prizval nový vychádzajúci talent slovenskú speváčku Simonu Hulejovú alias Sellah Luna. Simona študuje na rovnakej škole v Prahe, ako som študoval ja. Simona patrí pre mňa medzi najlepšie slovenské speváčky. Má veľký záber v rámci žánrov – od folkóru, etno až po funky a jazz. Má veľký hlas a potenciál. V duete All The Way odkryla svoju jemnejšiu polohu," dodáva Hošek.
Album z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a sociálny a kultúrny fond SOZA a vychádza pod hudobným vydavateľstvom Hlava XXII.
Informácie a fotografie redakcii Hudba.sk poskytol Sameul Hošek. Text správy sme upravili.
