Pred minuloročnými MS v hokeji, ktoré sa konali na Slovensku, sa vyrojilo množstvo skladieb, ktoré ašpirovali na titul "nová hokejová hymna". Slováci na šampionáte sklamali, po roku však senzačne postúpili až do finále. Obrovský úspech na námestiach a amfiteátroch sledujú tisícky fanúšikov a, čuduj sa svete, okrem národnej spievajú len jednu hymnu - Nech Bože dá.

História najpopulárnejšej hokejovej skladby

Pieseň, ktorá pôvodne niesla názov My na to máme, napísala rodinná autorská dvojica Viktor Mikláš (text) a jeho syn Michal Mikláš (hudba). Niektoré zdroje uvádzajú ako speváka originálnej verzie z roku 2000 Martina Máčeka zo skupiny Babylon, no podľa väčšiny článkov ju pôvodne naspieval u nás neznámy, v zahraničí žijúci Slovák Milan Špaňo, ktorý bol aj jej producentom.

Po sobotnom senzačnom víťazstve Slovenska nad Českom sa práve Milan Špaňo objavil aj na pódiu pri bratislavskom nákupnom centre Eurovea, kde skladbu pred tisíckami nadšených divákov odspieval.

Jeho verzia skladby sa do povedomia fanúšikov dostala pred dvanástimi rokmi práve v čase, keď si slovenskí hokejisti z Petrohradu (2000) odniesli senzačné striebro, a spontánne sa stala hymnou slovenského hokeja. Jej popularita ešte viac narástla v nasledujúcich rokoch, kedy si slovenský tím z troch ďalších šampionátov priniesol dve medaily (2002 - zlato v Göteborgu; 2003 - bronz v Helsinkách).

Nech Bože dá odznie na pozvanie Rusov naživo v Moskve

Pieseň takpovediac zľudovela, bola hraná i v rádiách a vznikalo množstvo cover verzií, no paradoxne v najúspešnejšom období v histórii slovenského hokeja nebola oficiálne vydaná ako singel. Vyšla až v roku 2004 pod značkou Sony BMG v úplne novej verzii. Pod názvom Nech bože dá (my na to máme) ju naspieval tiež takmer neznámy Radovan R.A.D.O. Moznich.

Ten nedávno dostal pozvanie, aby skladbu naživo predstavil na záverečnej ceremónii KHL v Moskve, Rusom sa totiž emotívna slovenská pieseň zapáčila. V tom čase sa však ešte nevedelo, že finále MS bude Slovensko-Rusko. Ak by dnes Slováci Rusov porazili, tak by účinkovanie slovenského interpreta (jediného zahraničného medzi samými ruskými umelcami) pôsobilo tak trochu ako gól do vlastnej brány.

MS v hokeji 2011 - viac "hymien" ako víťazstiev

Nech Bože dá však nie je jedinou slovenskou hokejovou skladbou. Minuloročné majstrovstvá, ktoré sa konali na Slovensku, priniesli v tomto smere skutočný cirkus. Napriek tomu, že reprezentácia skončila na neslávnom 10. mieste, keď dokázala doma poraziť len Slovinsko a Dánsko, nových hokejových "rádoby hymien", pribudlo hneď niekoľko.

Oficiálnu skladbu svetového šampionátu nahrala po výzve IIHF na objednávku vydavateľstva Universal v angličtine speváčka Kristína (Life Is a Game). Fanúšikovia ju neprijali s nadšením, neuchytila sa ani "nová oficiálna hymna slovenskej hokejovej reprezentácie" z dielne skupiny Gladiator (Slovensko - hokejová republika), ktorú výrazne propagovalo Fun rádio. Konkurenčné Rádio Expres zase stálo za vznikom "hip-hopovej hokejovej hymny", ktorú nahrala skupina AMO (Za náš tím), pričom v refréne tvorcovia stavili na istotu - požičali si ho z hitu Držím ti miesto od skupiny Team.

Ďalší kúsok nahrali na objednávku mobilného operátora Peter Cmorik s Mariánom Greksom (Voláme do boja). Ich pieseň je snáď jediná príčetná, i fanúšikovia ju prijali celkom dobre, no žiaľ, víťazný text absolútne nekorešpondoval s výkonmi hokejistov. S ďalšími hokejovými skladbami prišli aj Braňo Mojsej (Koľko chceš, toľko dostaneš) či recesistická skupina Ploštín Punk (Mám miesto hlavy puk), ktorá vo vtipnom texte aspoň odľahčila neúspešné domáce účinkovanie Slovenska. S myšlienkou nahratia hokejovej hymny sa pohrávali aj členovia skupiny Inekafe, ktorú k tomu chceli dohnať fanúšikovia, no napokon skupina zrejme uznala, že by to už bolo trocha trápne.

Hymna je hymnou, keď je jedno, kto ju spieva

To všetko okrem fanúšikov vlani neveriacky sledoval aj Milan Špaňo, ktorý sa rozhodol v spolupráci s producentom Johnnym Kortisom znovu nahrať a pod názvom Nech Bože dá 2011 vydať úspešnú pieseň spred 11 rokov. Vydavateľstvo Sony Music zase pohotovo vydalo reedíciu maxi singla so spevom Rada Moznicha.

V každom prípade po roku je zrejmé, ktorú pieseň za tú pravú hymnu slovenského hokeja považujú fanúšikovia. Na skladby od Kristíny, skupiny Gladiator či AMO snáď všetci (okrem rádií) dávno zabudli. Obsahovo boli totiž prázdne a reflektovali len snahu všetkých zúčastnených zarobiť na tom, že sa šampionát konal na Slovensku.

Tohtoročné nečakané slovenské víťazstvá, tak ako v rokoch 2000, 2002 a 2003, prirodzene opäť sprevádza skladba Nech Bože dá (my na to máme). Je totiž spojená so silnou emóciou minulých úspechov a práve táto nostalgia jej dodnes dodáva výnimočnú silu, ktorá všetkým ostatným "hymnám" chýba. Nech už ju spieva ktokoľvek.

Nech Bože dá (my na to máme) - pôvodná verzia s aktuálnym videom z MS 2012

Autor: Patrik Marflák
Foto: SITA/Ľudovít Vaniher