V čase, keď u nás žiaril pop-rockový Elán a Team ešte len čakal na svoj veľký úspech s platňou Team 1, bol západný hudobný svet už dávno obrátený naruby vďaka čiernej hudbe. A nebol to hip-hop...

Charizmatický spevák James Brown, ktorý mal už v tom čase na svedomí vznik a popularizáciu žánrov soul a funk, postupne prenechával štafetu umelcom inšpirovaným discom. Práve tento žáner sa dostal z undergroundu klubovej scény na scénu populárnej hudby a do rádií z veľkej časti aj vďaka Michaelovi Jacksonovi, ktorého farba pleti bola začiatkom 80-tych rokov stále čierna a navyše vydával jeden skvelý album za druhým.

V tom čase však už žiarila i ďalšia mladá hviezda - Prince, ktorý na rozdiel od Michaela Jacksona úspešne reprezentuje čiernu hudbu z tohto obdobia dodnes. Michael Jackson pritom počas 80. rokov často s Princeom vystupoval spoločne na pódiu. Jedného dňa sa takto stretli i s krstným otcom soulu Jamesom Brownom.


Tažko si predstaviť lepšiu ukážku toho, aké bohaté hudobné obdobie sme premeškali kvôli prispatému a nedemokratickému režimu a železnej opone, ktorá nás od zvyšku sveta úspešne izolovala. A stále máme za západom aj v hudbe čo doháňať. No keď sme si pred niekoľkými dňami nechali zrušiť jedinú kvalitnú hudobnú reláciu (Metro na STV2), mám obavu, či sa nám to niekedy vôbec podarí.