České médiá sa už nejakú chvíľu predbiehajú v tom, kto viac vychváli nedávno vydaný album Září skupiny Zvíře jménem Podzim. Ide pritom o kapelu, ktorá už ani nemala fungovať a ktorej jediným zárezom mal byť eponymný debut vydaný pred dvoma rokmi. Napokon je všetko inak a už o pár dní, v utorok 26. novembra, zažijeme Zvíře aj na Slovensku.

Svojrázny český orchester Zvíře jménem Podzim má +/- 15 členov a to je práve hlavný dôvod, prečo mal pôvodne prežiť len jeden albumový cyklus. Vzájomné porozumenie muzikantov, presahy a nedopovedané príbehy však ženú koncept hudobníka, blogera a komiksového autora Jakuba Königa stále vpred, podobne ako vrodený inštinkt dravca ovláda život divokej šelmy.

Zrodenie tohto zvláštneho hudobného organizmu sa udialo takmer náhodou. König, predtým aktívny v komornom projekte Kittchen či ako hybný motor kapely Obří Broskev, sa obklopil viacerými spriatelenými muzikantmi po tom, ako sa mu v živote začali vynárať osobné, dávno nevyriešené problémy. Spomína, že na prechádzke pražským parkom Stromovka ho prepadla "nečakaná úzkosť, s ktorou si vôbec nevedel rady". Vtedy zrejme ani netušil, aké inšpiratívne umelecké dôsledky nakoniec bude mať na svedomí tento nenápadný vnútorný impulz.


Vlčie a psie jesenné príbehy s Pjoniho odtlačkom

Jesenná "depka", ktorá, ako sa spieva v refréne skladby Zvíře jménem Podzim, Jakubovi takmer "ukousla hlavu", je v hudobníckych kruhoch veľmi dobre známa a patrí medzi najväčšie zdroje inšpirácií pre temnejšie ladené skladby. Pozvanie do viac ako desaťčlennej zostavy prijal okrem iných elektronický producent a inštrumentalista Aid Kid, "folkařka" Marie Kieslowski alebo bubeník Tomáš Neuwerth, známy z pôsobenia v kapelách Tata Bojs či Kafka Band. Na najnovší album sa tiež svojím neopomenuteľne radikálnym elektronickým rukopisom podpísal producent Jonatán Pastirčák alias Pjoni.

Odrazovým mostíkom pre novú tvorbu sa pre Zvíře pravdepodobne stali skladby Černou a titulná Zvíře jménem Podzim z rovnomenného prvého albumu. Obe svoj potenciál zaujať širšie publikum potvrdili aj sledovanosťou videoklipov. Do popredia sa v nich dostávajú synthové zvuky a plochy, ale aj akustická gitara, vokály a rôznorodé sláky.

Kým na prvotine sa mimo týchto skladieb stretneme aj s viacerými rockovými momentmi, druhá nahrávka je ambientnejšia a Pjoniho pričinením tiež elektronickejšia, čo výrazne kontrastuje s často sa vyskytujúcimi prírodnými motívmi v textoch. Rovnako ako na prvom albume pritom platí, že ide o zmysluplnú, charizmatickú a vzácne osobitú Königovu zhudobnenú poéziu.


Žánrovo sa Zvíře na novinke Září vzďaľuje od folku aj indie-rocku, no vo svojej zvukovej podstate je ešte objavnejšia ako prvotina, a to najmä vďaka prenikavým gradáciám inštrumentov, podmanivej naliehavosti spevu a hrejivým vedľajším vokálom. Minimalistickejšie sú tiež texty, ktoré spoločne s melancholickými náladami a silnými atmosférami zachovávajú výpovedné hodnoty. Ono Zviera, o ktorom je reč, v nich dostáva stále konkrétnejšie mená. Konkrétne ide o vlčí princíp divokej nespútanosti, ktorému patrí prvá polovica albumu, a jeho psí náprotivok v druhej časti nahrávky.

Zvíře jménem Podzim napriek ponurejšej atmosfére však vôbec nie je len pre skeptikov či pre negatívne naladených. Je hlavne pre vnímavých a tých, čo nemajú až taký strach zo samotného zvieraťa menom jeseň, ale najmä z dôsledkov, ktoré súvisia s jeho existenciou a úzkostnou prítomnosťou. A samozrejme tiež pre tých, ktorí sa tešia na úľavu, ktorá nastane, keď sa z tohto nekonkrétneho zovretia nakoniec dostanú.

Originálne zhudobnenie jesennej depresie a návodu, ako ju prežiť, môžete naživo vidieť a počuť už v utorok 26. novembra v obrátenej pyramíde Slovenského rozhlasu (Facebook event). Kapela vystúpi o 20:00 v rámci programu Pohoda_FM Live vysielaného na Rádiu_FM. Kto už na niektorom z týchto koncertov, konajúcich sa pravidelne raz za mesiac, bol, vie, že vstupné je zdarma. Kapacita je však obmedzená, takže treba prísť v predstihu, aby ste sa do Štúdia č. 5 zmestili.

Malá ukážka, ako to asi bude znieť:


Vypočujte si celý album Září na Deezeri:



Autor: Matej Kráľ
Foto: Tereza Kunderová