Známy francúzsky šansoniér arménskeho pôvodu Charles Aznavour spieval o láske, ale reflektoval aj citlivé spoločenské témy. Od narodenia jedného z najväčších šansoniérov a skladateľov, akých Francúzsko kedy poznalo, uplynie v stredu 22. mája 95 rokov.
Manželka bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho Carla Bruni-Sarkozy speváka výstižne charakterizovala slovami: "Nebol veľký, ale postavou pôsobivý, a na scéne úplný gigant. Nebol krásny, také čosi by preňho bolo príliš banálne: on bol neodolateľný."
Talent, na ktorý si musela verejnosť zvyknúť
Shahnour Vaghinagh Aznavourian, známy pod umeleckým menom Charles Aznavour, sa narodil 22. mája 1924 ako syn arménskych utečencov Michaela a Kedar Aznavourových, ktorí sa usídlili v Paríži asi rok pred jeho narodením. Srdcom bol viac Parížan a vždy sa cítil byť viac Francúzom ako Arménom.
Už ako mladík mal blízky vzťah k literatúre. Obľuboval klasikov francúzskej literatúry, akými boli Victor Hugo, Jean de la Fontaine, Moliere, Pierre Corneille či Jean Racin. Okrem literatúry mal talent na spev i herectvo. Na svoju umeleckú dráhu sa pripravoval v divadelných kurzoch.
Do sveta hudby prenikol v 40. rokoch 20. storočia ako textár a pesničkár. Písal pre iných známejších spevákov a šansoniérov až neskôr začal spievať sám. Jeho charakteristický hlas mal chrapľavé zafarbenie spôsobené nedomykavosťou hlasiviek, na ktoré si poslucháči a kritika museli chvíľu zvykať. Počas vojny, v nacistami okupovanom Paríži, spieval v kabaretoch, zatiaľ čo jeho arménski rodičia doma ukrývali nielen svojich krajanov, ale aj Židov a Rusov.
Spolupráca s Edith Piaf
V začiatkoch svojej profesionálnej kariéry tvoril dvojicu spolu s pianistom Pierrom Rocheom. Úspešný textár, ktorý už desaťročia definoval popkultúru krajiny, sa nebál medzi prvými hovoriť aj o homosexualite: "Začal som s homosexualitou a chcel som prelomiť každé tabu."
Po vojne úzko spolupracoval s talentovanou Edith Piaf, pre ktorú napísal mnoho piesní. Dokonca so speváčkou aj osem rokov žil v jednej domácnosti a naučil sa od nej veľa vecí. "Čo mám hľadať v piesni, ako osloviť publikum, ako sa správať na pódiu, ako predať emócie a ako publikum milovať a rešpektovať. Edith Piaf mala neuveriteľný umelecký inštinkt," uniedol spevák minulý rok v rozhovore pre české Právo.
Začiatkom 50. rokov 20. storočia sa osamostatnil a postupne zaznamenával úspech na koncertných pódiách. Stretával sa s najväčšími hviezdami hudobného sveta, akými boli Frank Sinatra a Gilbert Bécaud. Poslucháči často označovali Aznavoura za francúzskeho Franka Sinatru.
Spieval v ôsmich svetových jazykoch, čo mu nakoniec pomohlo preniknúť až na jednu z najslávnejších scén sveta - newyorskú Carnegie Hall a na ďalšie popredné scény po celom svete. Často uvádzal pieseň Que C'est Triste Venise, ktorej autorom je arménsky hudobník 18. storočia Sayat Nova. Medzi spevákove úspešné songy z neskoršej éry patrí pieseň Love is New Everyday, ktorú naspieval so Stingom.
Šansoniér bol tiež veľmi úspešným podnikateľom, vlastnil veľké hudobné vydavateľstvo a koncertnú agentúru. Písal muzikály a hral vo filmoch. "Bol som vychovávaný v duchu ruského divadla, hlavne Stanislavského. Rodičia boli herci a speváci, veľa ma naučili," uviedol Aznavour.
Charles Aznavour ako filmová hviezda
Svoju najslávnejšiu filmovú úlohu stvárnil vo filme Strieľajte na pianistu (1960) v réžii Francoisa Truffauta. Boli aj filmy, ktoré sám považoval za svoju srdcovú záležitosť ako Čas vlkov (1969). Pod réžiu sa podpísal Rod Pridy. Inak to nebolo ani v prípade legendárnej snímky Plechový bubienok (1979) v réžii Volkera Schlöndorffa. Zahral si aj v snímke o jeho domovine Arménsku režiséra Atoma Egoyana s názvom Ararat (2002). Známou sa stala aj dráma režiséra Laurenta Herbieta Môj plukovník (2006). Aznavour vo filmoch účinkoval s populárnymi hercami ako boli Gérard Depardieu, Jean-Paul Belmondo, Jean-Louis Trintignant, či Alain Delon.
Po ničivom zemetrasení v Arménsku v roku 1988 založil úspešný šansoniér charitatívny spolok Aznavour pre Arménsko, s ktorým vyberal peniaze pre postihnuté oblasti. So svojím švagrom, Georgesom Garvarentzem, napísali pieseň Pour Toi, Arménsko, ktorá zaberala prvé miesta hitparád trinásť týždňov. Zisky z honorárov išli do Arménska. V roku 1995 bol Charles Aznavour menovaný za arménskeho vyslanca a stáleho zástupcu pri UNESCO.
Vo veku vyše 90 rokov ešte vo svojom zamatovom kresle poskytoval rozhovory médiám. "Keď som napísal pieseň o láske nepočujúcich Quiet Love, naučil som sa posunkovú reč," spomenul pieseň, ktorú naspieval s Lizou Minnelli. Velikán šansónu zomrel 1. októbra 2018 vo veku 94 rokov v Paríži krátko po návrate z turné v Japonsku.
Zdroj: TASR, edit Hudba.sk
Foto: AP Photo/dpa, Bernd von Jutrczenka
Súvisiaci interpreti: Charles Aznavour
