Herca, speváka a textára Jiřího Štědroňa síce preslávila postava princa Mojmíra v televíznom muzikáli Popelka, no napokon sa z neho na dve desaťročia stal známy spevák populárnych piesní. Vystúpenia s českými swingovými orchestrami mu istý čas priniesli status jedného z najhranejších československých interpretov.


Narodil sa 23. mája 1942 vo Vyškově do hudobnej rodiny. Už počas štúdia herectva na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, ktoré absolvoval v roku 1963, účinkoval v Divadle poezie X 60-61. Počas základnej vojenskej služby (1964–66) pôsobil v Armádnom umeleckom súbore. Zahral si tiež v divadle Večerní Brno, v Národnom divadle Brno, v hudobnom divadle Apollo v Prahe, v Hudobnom divadle Karlín a ďalších.
      
Na televíznych obrazovkách sa objavil v komediálnom muzikálovom seriáli Píseň pro Rudolfa III. (1967–1969). Diváci si ho môžu pamätať aj z muzikálu pre deti Tři strýčkové a Dominik či hudobného programu s názvom Slyšte je pilně a neomylně (oba 1968). Jiří Štědroň upútal na seba mimoriadnu pozornosť v roku 1969 ako princ Mojmír v rozprávkovom muzikáli Popelka. Spolu s hereckou kolegyňou Evou Hruškovou zaspievali niekoľko milostných duetov, ktoré sa stali veľmi populárnymi. Hudobne nadaný umelec nechýbal ani v muzikáloch Co je to ta koule žlutá (1972), Ostrov plný písniček (1977) či v snímkach Dievča z jazera (1978) alebo Skřivánčí ticho (1989).  


Súbežne s hereckou kariérou však rozvíjal aj svoj spevácky talent a napokon sa hudbe oddal úplne. Prvú rozhlasovú nahrávku Sedmikrásky nad Brnem nahral s Brnianskym estrádnym rozhlasovým orchestrom už v roku 1959 a následne začal spolupracovať s orchestrom Gustava Broma. Neskôr tiež spieval s orchestrom Karla Vlacha, Josefa Vobrubu a Václava Hybša. Jiří Štědroň patril v 70. rokoch minulého storočia k mimoriadne predávaným československým interpretom. Priazeň si získal piesňami ako napríklad Neklidné srdce, Belinda, Guantanamera, Butterfly, Sedmikráska či Grand Prix.
      
V roku 1972 prijal ponuku stať sa členom hudobnej skupiny Plameny. Toto rozhodnutie však neskôr oľutoval. Vznik tohto telesa totiž inicioval Ústredný výbor Socialistického zväzu mládeže (ÚV SZM) na podporu komunistickej ideológie. Štědroň síce už v roku 1975 pod zámienkou zdravotných problémov zo skupiny odišiel, ale nálepky socialistického speváka sa nemohol zbaviť dlhé roky.              
      
Keď v 80. rokoch skladateľ Zdeněk Barták založil skupinu 220, Jiří Štědroň sa v nej stal sólovým spevákom. Na zájazdových vystúpeniach bola od roku 1985 jeho speváckou partnerkou Petra Černocká. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 pracoval ako kreatívny riaditeľ reklamných agentúr, venoval sa tiež podnikaniu a bol aj obchodným riaditeľom umeleckej agentúry Pragokoncert.
      
Späť na divadelné dosky sa vrátil v roku 2002, kedy sa stal stálym členom pražského divadla Semafor. Na tejto legendárnej scéne si zahral v inscenáciách napríklad Noc v synagoze (2000), To nám to pěkně začíná (2002), I ty zpíváš si ty hity (2003) alebo Osmdesát svíček na ztraceným dortu (2004). V posledných rokoch účinkoval Jiří Štědroň napríklad v seriáloch Až po uši (2014–2017) a Modrý kód (2017–2020). Aktuálne ho možno vidieť v predstaveniach Kytice (2013), Začalo to Vestpocketkou (2017) či Černá kočka - Bílý pes (2020).


Zdroj: TASR