Švédsko je považované za najväčšieho favorita na víťazstvo v pesničkovej súťaži Eurovision Song Contest 2012, v rámci ktorej v utorok prebehlo prvé semifinále. Popová speváčka Loreen vystúpi vo štvrtok, kedy sa na pódiu v azerbajdžanskom Baku predvedie aj spevák Max Jason Mai, ktorého RTVS vyslala na súťaž za Slovensko.
Loreen - Euphoria
Veľkú šancu má podľa odhadov aj ruská folklórna skupina Buranovské babičky (9,0) a tiež reprezentanti Talianska (10,0), Veľkej Británie (13,0) a Srbska (13,0). Slovenský zástupca Max Jason Mai (Miro Šmajda) so skladbou Don't Close Your Eyes je podľa priemerného kurzu zhruba 126,0 až na pozícii okolo 25. miesta. Jeho postup do finále sa teda neočakáva, napriek tomu si však verí. Viac sa dočítate v exkluzívnom rozhovore, ktorý sme uverejnili v pondelok.
Prvé semifinále v znamení popu a úletov
V utorkovom prvom semifinále sa predstavilo osemnásť interpretov, do finále postúpili desiati. S kľudným svedomím možno už teraz povedať, že Slovensko sa nemá za čo hanbiť. To, čo predviedli niektorí reprezentanti, viac pripomínalo cirkusové čísla ako hudobné vystúpenia. Núdza nebola ani o skladby, pri ktorých si už po 15 sekundách želáte, aby skončili, a samozrejme ani o také, na ktoré ste 15 sekúnd po ich skončení dávno zabudli. Nevýrazné, neoriginálne, "kolotočárske" či tragikomické vystúpenia pritom neponúkli len zástupcovia krajín, ktoré vypadli, ale aj niektorí postupujúci. To najväčšie zlo nájdete na konci článku.
Z najväčších favoritov sa predstavilo len Rusko. O postupe Buranovských babičiek nepochyboval snáď nikto. Je to síce viac o recesii než o hudbe, ale vysmiate starenky pripomínajúce matriošky a spievajúce "Party for everybody!" nemôžu nevyvolať úsmev na tvári.
Buranovské babičky (Rusko) - Party For Everybody (semifinále ESC 2012)
Veľký ohlas mala aj šaškáreň írskeho popového dua Jedward so skladbou Waterline. U európskych fanúšikov sú dvojčatá John a Edward Grimesovci zjavne obľúbené - do finále postúpili aj vlani v nemeckom Düsseldorfe, kde s pesničkou Lipstick obsadili ôsme miesto.
Jedward (Írsko) - Waterline (semifinále ESC 2012)
Postup do veľkého finále, ktoré sa uskutoční v sobotu 26. mája si vyspievali aj rumunská speváčka Mandinga s piesňou Zaleilah, moldavský spevák Pasha Parfeny (alias Colin Farrell v skautskom prevleku) so skladbou Laudar, islandská dvojica Gréta Salóme & Jónsi s piesňou Never Forget, maďarská skupina Compact Disco so songom Sound Of Our Hearts, dánska speváčka Soluna Samay so skladbou Should've Known Better, albánska speváčka Rona Nishliu s piesňou Suus, cyperská speváčka Ivi Adamou so skladbou La La Love a grécka speváčka Eleftheria Eleftheriou s piesňou Aphrodisiac.
Prevažne angličtina
Už podľa názvov skladieb je zrejmé, že výsledky prvého semifinále príliš nezapadajú do predstáv niektorých slovenských fanúšikov, ktorí anglickú pieseň slovenského reprezentanta odmietajú s názorom, že v Eurovízii sa cení "národná identita a originalita". To už dávno neplatí. Väčšina vystupujúcich (a aj postupujúcich) interpretov spievala po anglicky, hoci u niektorých sa to na angličtinu len podobalo. Vyšperkovaným dialektom sa v skladbe Euro Neuro predviedol napríklad recesista z Čiernej Hory Rambo Amadeus, no do finále nepostúpil.
Rambo Amadeus (Čierna Hora) - Euro Neuro (semifinále ESC 2012)
Väčšina interpretov, ktorí k angličtine pridali aj niečo z "národnej identity a originality", vyznela lacno exoticky a ich skladby boli len ťažko rozlíšiteľné. Klasický eurovízny recept z posledných rokov - sporo odetá dievčina spievajúca anglicky v stokrát počutom tanečnom songu s príchuťou orientu - zafungoval vo viacerých prípadoch (Rumunsko, Grécko). Cyperská speváčka dokonca postúpila aj bez orientálnej prísady. Lady Gaga by z nej mala radosť.
Ivi Adamou (Cyprus) - La La Love (semifinále ESC 2011)
Príliš veľa originality neponúkli ani balady. Vynikla aspoň tá v podaní albánskej reprezentantky Rony Nishliu, ktorá ako jediná zo speváčok zaujala viac hlasom než vizážou a choreografiou. Zároveň je jej pieseň Suus jedinou neanglickou postupujúcou skladbou. Prekvapujúco za bránami finále ostalo Fínsko. Jeho reprezentantka Pernilla spievala po švédsky (predstavte si, že by slovenský zástupca spieval po maďarsky!) a celkom príjemne, no do finále nepostúpila. Toľko k "národnej identite a originalite".
Rona Nishliu (Albánsko) - Suus (semifinále ESC 2011)
Na postup stačil aj počúvateľný pop
Z hudobného hľadiska celkom zaujala maďarská kapela Compact Disco. Jej pieseň Sound of Our Hearts síce nie je ničím prevratným, no na Eurovízii zjavne aj najpopovejší electropop patrí medzi tie stráviteľnejšie sústa.
Compact Disco (Maďarsko) - Sound of Our Hearts (semifinále ESC 2012)
To isté sa dá povedať aj o speváčke z Dánska. Soluna Samay s piesňou Should've Known Better síce okamžite evokuje tvorbu Alanis Morissette či Sheryl Crow z 90. rokov, no to hlasujúci v Eurovízii určite za problém či nevýhodu nepovažujú. Počúvateľný pop rock v prvom semifinále taktiež na postup stačil.
Soluna Samay (Dánsko) - Should've Known Better (semifinále ESC 2012)
Kedysi prestížna súťaž
O prvenstvo v 57. ročníku Veľkej ceny Eurovízie bojuje celkom 42 krajín, po prvom semifinále sú známi už 16 finalisti. Priamy postup do finále mali totiž vopred zabezpečení reprezentanti krajín z tzv. "veľkej päťky" - Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Nemecko - a tiež domáci Azerbajdžan.
Usporiadateľská krajina získala toto právo na základe víťazstva v predchádzajúcom 56. ročníku, keď v nemeckom Düsseldorfe vyhrala azerbajdžanská spevácka dvojica Ell & Nikki s pesničkou Running Scared. Spevák Eldar Gasimov z víťazného dua je tento rok jedným z moderátorov Eurovízie. Prvý semifinálový prenos však aj vďaka moderátorom pôsobil dosť nezáživne. Nudu umocnili taktiež prehnane prikrášlené reklamné spoty zobrazujúce prírodné a kultúrne dedičstvo Azerbajdžanu.
Hoci navonok táto kedysi prestížna súťaž pôsobí tak, že ju ani pri najlepšej vôli nemožno brať vážne, Azerbajdžanci ako víťaz predchádzajúceho ročníka jej (aspoň podľa oficiálnych informácií) prikladajú veľký význam. Celý program prebieha v novopostavenej Baku Crystal Hall, ktorá pojme 25 000 divákov. Všetky tri súťažné večery sú beznádejne vypredané a o dôležitosti podujatia má svedčiť aj fakt, že nad organizáciou podujatia dohliada azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.
Pompéznosť podujatia organizovaného tento rok v jednej z najchudobnejších krajín regiónu má však aj svoju temnú stránku - mimo oficiálnych médií sa už dlhšie objavujú hlasy, že Eurovízia v posledných rokoch upadá nielen hudobne, ale stala sa i zábavkou diktátorov plnou korupcie či dokonca porušovania ľudských práv. Podľa kritikov je práve Azerbajdžan ukážkovým príkladom.
Hudba.sk však nie je o politike a tak si dajme na záver:
To najhoršie z prvého semifinále
Trackshittaz (Rakúsko) - Woki Mit Deim Popo (semifinále ESC 2012)
Izabo (Izrael) - Time (semifinále ESC 2012)
Valentina Monetta (San Marino) - The Social Network Song (semifinále ESC 2012)
Text: Patrik Marflák, TASR
Foto: Eurovision.tv
