Spevák Martin Harich už vo štvrtok prekročí hranicu dospelosti. Sám cíti, že svoju tvorbu potrebuje posunúť, aby ukázal, že nie je len idolom tínedžeriek ale interpretom, ktorý má čo ponúknuť aj ostatným. Rok 2013 je preňho prelomový - hudobne trochu pritvrdil a od príbehových videoklipov sa presúva k lyrickému vizuálu a symbolike.

"Moja tvorba nie je určená striktne len tínedžerskému publiku. Tvorím pre všetkých," tvrdí Martin Harich a len pár dní pred svojimi 18. narodeninami (29.8.) predstavuje nový videoklip k aktuálnemu singlu Asi mi horí tvár. V ňom dokazuje, že v posledných mesiacoch hudobne dozrieva, experimentuje so speváckym prejavom a má stále bližšie k rockovým melódiám. Pri tvorbe piesne, ktorá ho symbolicky sprevádza pri vstupe medzi dospelých, ostáva naďalej verný poctivej práci s kapelou, ktorá si zahrala po jeho boku i vo videoklipe.

Aktuálne trendy ho neberú

Ako priznáva, práve hranie so živou kapelou ho chytilo za srdce väčšmi než aktuálne trendy, ktoré často inklinujú skôr k elektronike a tanečnej hudbe. "Niektoré veci, ktoré sa dnes radia do kolonky 'slovenská pop music' ma vedia trošku zaskočiť. Dúfam, že sa do našej domácej hudby vráti to umenie, čo v nej kedysi bývalo," hovorí a dodáva, že sa radšej než súčasnou produkciou necháva inšpirovať "klasikmi" domácej scény. "Keď som ako menší s hudbou začínal, bolo sa čím inšpirovať: Peha, Tásler, Müller, krstná mama môjho prvého CD Zuzana Smatanová, neskôr Cmoro - na tom som vyrástol. Slovenská kapela, ktorú si vždy rád pustím znova a znova, je Komajota. To všetko sú muzikanti, ktorí vo svojej hudbe vyznávajú normálne životné hodnoty."

Pieseň Asi mi horí tvár je už tretím singlom z jeho aktuálne albumu Nech!. Rovnako ako všetky ostatné, i túto skladbu si napísal sám. "Chcel som, aby mala celkom inú atmosféru ako moje ďalšie skladby na doske. Vykresľuje tak trochu vojnu protikladov, ktorá predstavuje úplne bežné hodnoty v živote," vysvetľuje.

Prečítajte si: Martin Harich: "Veľa iných ciest okrem Superstar nie je"

Klip plný metafor

O tvorbu videoklipu sa postaral Jaro Vaľko prezývaný Jaris, dvorný režisér kapiel Komajota, Nocadeň či The Bridgeheads. Námet – poprvýkrát lyrický, bez konkrétneho príbehu – si však spevák vymyslel sám. "Nešlo mi až tak o príbeh, ako o vykreslenie atmosféry. Cítil som to tak. A pri príprave scenáru na klip dávam na prvý pocit a prvú myšlienku. Myslím, že by sa nad tým nemalo moc špekulovať. Keď zadávam názov piesne do vyhľadávača na Youtube, chcem, aby mi video prezradilo niečo viac. Aby som ešte viac porozumel tomu, čo chcel autor pesničkou povedať."

Ako prezrádza režisér o dvojdňovom nakrúcaní v útrobách unikátnej liptovskomikulášskej synagógy, Martinov námet sa snažil zachovať. "Okrem iných metafor chcel najmä oheň, horiacu miestnosť, dievčatá, plamene na stenách i v duši. Napadlo ma zrealizovať to pomocou svetla. Samotný oheň nevidíme. Máme iba pocit všadeprítomného ohňa," dodáva. "Prirodzenosť pred kamerou bola podľa mňa pre chalanov - muzikantov i baby – neherečky veľkou výzvou. Som hrdý na to, ako to zvládli. Podľa mňa sa to podarilo, tak som zvedavý, čo na to ostatní," dodáva Harich.  


Informácie a fotografie pre Hudba.sk poskytla Adriána Čahojová z agentúry Soul For Show.

Foto: Jaris

Súvisiaci interpreti: Martin Harich