Jeseň býva tradične prísľubom nových albumov. Inak tomu nie je ani vo vydavateľstve Supraphon, ktoré počas septembra ponúka niekoľko klenotov klasickej hudby. Nový album priniesol hobojista Vilém Veverka, spomienkový album vydal 18.9. aj jubilujúci súbor Musica Bohemica a v rovnaký deň vyšiel album moravských a ukvalských piesní Leoše Janáčka.

Ak sa spýtate hobojistu na "zlatú éru" jeho nástroja, zrejme vás nasmeruje do prvej polovice 18. storočia. Práve z tohto obdobia totiž pochádza množstvo literatúry pre hoboj - sólové a triové sonáty, koncerty, kantáty. Pod mnohými vtedajšími skladbami pritom nájdeme podpísané jedno z troch veľkých mien neskorého baroka: Antonio Vivaldi, Johann Sebastian Bach a jeho priateľ Georg Philipp Telemann, ktorý je považovaný za jedného z najproduktívnejších skladateľov všetkých čias. Hoci z rovnakého obdobia, diela týchto autorov reprezentujú tri veľmi odlišné svety. Čím sú si podobné, to je ich virtuozita a s ňou spojené značné nároky na sólistu. A takým virtuózom je nepochybne aj český hobojista Vilém Veverka. Koncertom týchto troch nezabudnuteľných barokových majstrov vdýchol doslova nový život.

Vilém Veverka si pre vysnívaný projekt, okrem klasicistického súboru Ensemble 18+ a poprednej nemeckej cimbalistky Barbary Marie Willi, prizval ako špeciálneho hosťa aj bývalého učiteľa a kolegu - hobojistu Berlínskej filharmónie Dominika Wollenwebera. Ten patrí medzi elitu súčasných hobojistov, a zároveň je profesorom na prestížnej Hochschule für Musik Hanns Eisler v Berlíne. "Hnacím motorom pri zrode môjho nového albumu bol cieľ, aby vznikla nahrávka, ktorá interpretačnými parametrami jednoznačne obstojí v kontexte najlepšej súčasnej svetovej produkcie. Napriek tomu, že sme nahrávali na moderných nástrojoch, našou ďalšou ambíciou bolo predložiť aj tomu najnáročnejšiemu poslucháčovi album na úrovni autentického prevedenia na dobové nástroje," dopĺňa informácie k svojej novinke známy umelec. Vilém Veverka tak aj touto nahrávkou potvrdzuje svoje neotrasiteľné postavenie medzi najrešpektovanejšími hobojistami v medzinárodnom meradle.

Jubilujúci súbor Musica Bohemca vydala spomienkový album

"Som zakladateľom súboru Musica Bohemica a už štyridsať rokov aj jeho umelecký vedúci. Nie je mi ľúto, že by sa nevedelo o mojich ďalších aktivitách, najmä čo sa umeleckej hudby týka. Veď v súbore Musica Bohemica umelecká hudba od začiatku žije," tvrdí Jaroslav Krček.

Prvou vlastnou nahrávkou súboru Musica Bohemica pre vydavateľstvo Supraphon bol album Dřevo se hudbou odívá, ktorý vyšiel v roku 1979. Jaroslav Krček sem zaradil niekoľko silných ľudových textov a skomponoval k nim vlastnú hudbu s takou citlivosťou, že jeho nápevy dodnes mnohí poslucháči považujú za ľudové. Nasledujúca nahrávka České a moravské lidové balady zahŕňa ľudové nápevy v Krčkových úpravách s jeho nezameniteľným rukopisom a farebnou inštrumentáciou. Neomylnú ruku mal Jaroslav Krček aj vo výbere sólistov - len ťažko si totiž podaktoré z piesní predstaviť v inom prevedení.

Jubilejný album, ktorý vyšiel na CD 18. septembra 2015 pod názvom Balady a legendy, zahŕňa výber z oboch raných nahrávok, pričom podaktoré z nich vychádzajú na CD po prvýkrát. To neopakovateľné kúzlo, ktoré opantalo niekoľko generácií poslucháčov súboru Musica Bohemica, zaznieva v plnosti už na týchto nahrávkach a do dnešných dní zostáva rovnako silné.

Janková, Král a Kahánek objavujú kúzlo "Janáškových písní"

Meno Leoše Janáčka je jedným z tých, ktoré českú hudbu preslávilo aj vo svete. Jeho Glagolská mše, Sinfonietta či vrcholné operné diela bývajú uvádzané na najvýznamnejších pódiách sveta. Niekde stranou všeobecnej pozornosti ale leží Janáčkova folklórna práca. Pritom je to práve ľudová pieseň, ktorá pulzuje v samom srdci Janáčkovej hudby a zásadne ovplyvňuje umelcovu osobitú reč. Veď bez tohto prameňa inšpirácie si nemožno Janáčka vôbec predstaviť. Vďaka jeho zberateľskej vášni sa zachovalo bohatstvo nádherných piesní – a to v notovom zápise i v dobových zvukových záznamoch. Do Moravské a Ukvalské lidové poesie vybral tie najkrajšie z nich.

Necháva ich zaznieť v čistom tvare, ktorý im dala krajina a ľudia v nej. S citom reštaurátora vzácneho obrazu iba dotvára klavírny sprievod. Krajina a jazyk Janáčkových Hukvald a Moravy sa vryli aj do duší interpretov ojedinelej nahrávky, najsilnejšie životné témy tu zaznievajú s jednoduchou priamočiarosťou a očarujúcou poetikou. Práve táto čistota ľudových piesní je i hlavným východiskom samotných interpretov. Je výsledkom ich spoločného hľadania a túžby dotknúť sa tohto čistého a hlboko symbolického sveta piesní.

Sopranistka Martina Janková sa nad novou nahrávkou zamýšľa nasledovne: "Janáčkovy písne sú veľmi jemnou a citlivou úpravou pôvodných ľudových piesní, ktoré tak vášnivo zbieral. Dostal sa aj do Frýdlantu nad Ostravicí, odkiaľ pochádzam a kde som mala možnosť už vo svojich štyroch rokoch od úžasných muzikantov - rodiny Kotků, spoznať veľa nádherných piesní pri cimbale a naučiť sa ich. Janáček o svojom stretnutí s Ignácem Kotkem (z ktorého tradície vychádzam aj ja) píše vo fejtóne, v ktorom svoje inšpiračné pramene opisuje a menuje pri tom rodinu Kotkovu na prvom mieste. Som nesmierne šťastná, že sa táto originálna hudobná krása zachovala, hoci dnes už tradícia ľudových piesní nie je taká silná. Vďaka týmto piesňam som sa vlastne začala hudbe venovať profesionálne. Tam ma to chytilo a už viac nepustilo."

Klavirista Ivo Kahánek dodáva: "Nikdy ma neprestane prekvapovať a uchvacovať fantázia či premenlivosť, s ktorou Janáček zložil sprievody k jednotlivým nahrávkam. Dokázal bravúrne skĺbiť nesmierny talent skladateľa a skúsenosť folkloristu s citom prostého Moraváka."

Informácie a foto pre Hudba.sk poskytla Adriána Čahojová z vydavateľstva Supraphon.