Édith Piaf, Gilbert Bécaud, Marlene Dietrich, Hana Hegerová aj Richard Müller - umelci, ktorých spája láska k šansónu. Tento intelektuálny druh hudby má síce veľmi dlhú históriu, no na Slovensku sa stal obľúbeným až v 50. rokoch minulého storočia.

Šansón je nielen o nádhernej hudbe, ale aj o výpovedných textoch. Nemôže ho teda skutočne dobre zaspievať niekto bez životných skúseností. V socialistickom Československu bol tiež dobrým nástrojom na vyjadrenie postojov k režimu a dianiu v spoločnosti.

Stredoveký a novodobý šansón

Asi nikoho neprekvapí, že šansón vznikol vo Francúzsku. Pôvodne slovo chanson znamenalo akúkoľvek pieseň, no postupne sa jeho význam špecializoval. V stredoveku to bol najskôr hrdinský spev o bájnych postavách, niekedy s humorným až satirickým textom, charakteristický jednoduchou melódiou a rytmom. Meniť sa začal v 19. storočí, kedy vo Francúzsku vznikla moderná podoba šansónu. Zmenili sa najmä texty, ktoré sa vyvinuli v hodnotné básnické diela. 

Šansón v Československu

V našom priestore sa šansón začal rozvíjať už v časoch prvej Československej republiky. Medzi popredných skladateľov a spevákov tohto žánru patrili Karel Hašler a Jaroslav Ježek. Obaja šansónmi s angažovanými textami vyjadrovali i svoje postoje, najmä po nástupe nacizmu k moci. Karel Hašler na to doplatil, jeho život skončil v koncentračnom tábore Mauthausen-Gusen.

Na Slovensku sa šansón stal populárnym najmä v 50. rokoch, keď bol zas príležitosťou na vyjadrenie sa ku komunistickým manierom. Šansón však samozrejme nie je žiaden politický song. Je to predovšetkým hudba, ktorá si vyžaduje osobnú zaangažovanosť interpreta do piesne. Na to, aby znel naozaj dôveryhodne, musí umelec mať niečo za sebou. Mimoriadne obľúbenou šansoniérkou u nás je Hana Hegerová.

Poézia (nielen) pre náročnejších

Podobne ako jazz, aj šansón je dnes vnímaný ako intelektuálny žáner, ktorý je autorsky, interpretačne aj myšlienkovo náročný. Napriek tomu sa teší obľube u širokého publika a radi po ňom siahajú aj tí najväčší hudobní velikáni. Zo svetových umelcov možno spomenúť napríklad rockovú ikonu Iggyho Popa, ktorý na albume Après (2012) prespieval skladby od Édith Piaf či Sergea Gainsbourga.

Veľkým fanúšikom tohto žánra je aj Richard Müller, ktorý má šansóny v repertoári už niekoľko desaťročí. "Postavenie šansónu medzi hudobnými žánrami možno prirovnať k poézii v literatúre. Je to akýsi vyšší druh piesne, ktorý nemusí pochopiť každý, ale tú jeho výnimočnosť cíti asi väčšina. Mám šansóny rád, pretože sú o živote, skúsenostiach, emóciách," hovorí legenda slovenskej hudobnej scény.

K najpopulárnejším šansónom posledných desaťročí z česko-slovenskej hudobnej produkcie patria tie z autorskej dielne Hapka-Horáček. Mnohé z nich doslova zľudoveli a napriek svojej náročnosti sú populárne už niekoľko desaťročí.

"K mojim najobľúbenejším šansónom patria piesne z albumu V penzionu svět, kde som sa po prvý raz pracovne stretol s Michaelom Kocábom. Aj preto som s nadšením prijal nápad, aby sme spolu išli na turné, kde budeme spievať najmä šansóny. Do tretice nám bude robiť spoločnosť Ondřej Soukup. Veľmi sa na to teším," uzavrel Richard Müller.

Na spoločné turné sa trojica vyberie na jeseň. Lístky sú u v predaji v sieti Predpredaj.sk.

Text: PR / Eva Sládková
Foto: TASR - Jakub Kotian

Súvisiaci interpreti: Richard Müller