Tublatanka

rozplýva sa ako opar z čistej rannej hmly
nevládze už ďalej dýchať krk má zovretý
porozdával svoje sily má už toho dosť
cíti sa tu ako zbitý nepozvaný hosť

R:no tak vráť ten deň
žiješ stále preň

svetlo svieti, je v tuneli, dym je nad vodou
topiaci sa stebla chytá nie však náhodou
trhá sa už jeho struna, tón je posledný
nepočuť ho viacej spievať hlasom prosebným

C:naposledy poď sa zdvihnúť, skús to ešte raz
nedá sa už nikam uhnúť, dobehol ťa čas
nemôžem sa nikde skrývať, si už súdený
život sa ti nepriráta, veď máš ho jediný

R:no tak vráť nám sen
sme tu stále stále preň

C: naposledy…

R: no tak vráť…