Vetroplach

Izba

Vonku len dážď,
hľadá si cestu úzkou tmou.
Vzdialený plač,
mal by byť pre mňa výstrahou.
Kto by sa bál
zúrivých lámp a čiernych chmúr?
V izbe som sám,
len ťažký vzduch,...uzatváram kruh.

Zo stropu ľad,
oblak sa vznáša nad hlavou.
V posteli chlad
úmerne stúpa s únavou.
Svet sa točí,
steny sa hýbu,strácam dych.
Strach ma mučí,
čo ak je izba jednou z tých?
V hlave hučí,
v ušiach mi píska,zazvoní.
Dôjde mi až,
oči otvorím,...keď sa prebudím.

Ráno získam pravý kľud,
vyvetrám,chcem zabudnúť.
Ráno získam pravý kľud,
vyvetrám,chcem zabudnúúť.