Vychodí slniečko, ale málo hreje

NADEJE, NADEJE

Vychodí slniečko, ale málo hreje,
milovala som ja, ale bez nádeje.
Nádeje, nádeje, prečo ste na svete,
keď ma s mojim milým potešiť neviete.

Milovala som ja šuhaja švárneho,
ale mi ho braní mrcha mati jeho.
Šuhaju,šsuhaju, nedaj si rozkazať,
bolo by mi ťažko na teba zabúdať.

Skrývaš sa predo mnou, ako deň pred nocou,
za hriech si pokladáš zhovárať sa so mnou.
Veď ešte príde čas, keď sa ty vrátiš zas,
ale vernú lásku nenájdeš nikdy viac.

Kade ja chodievam, tade stromy plačú,
zo suchých konárov lístočky padajú.
Padajú lístočky, pochovajú aj mňa,
veď ja na tom svete nemám potešenia.