Martina Funketova

Den

Den


1, Kráčam mestom, míňam množstvo ľudi,húf rôzne striedajúcich sa mimík.Smiech, tón hlasu, reči, pohľadov.Jedinečnosť sama apri tom podstata je vekmi zachovaná,človek.

2, Aká rôznorodosť zvukov nesúcichsa vetrom k môjmu sluchu, tvorcami sme lenmy samy, hoc neuvedomujúc si ich zrodenie.Základ melodie, akasy súčasť nášho bytia.Ulica hovorí, tvori svoj príbeh nami.

3, Citim ako sa moje stopy vryvaju do teplomrozpáleneho asfaltu, pečať chodidla,jeho obrys, ani len sám čas nenecházapadnúť prachom.Prispel som tak k podpisumnohých .

R: Takýto je deň po dni, inýdej a idea, dátum v kalendári.Hrame svoju rolu, ale každy akobymal len v naruči iný hudbony nástroj.Ten svoj