Máme za sebou mimoriadne silný koncertný týždeň, ktorý okrem iného ponúkol tri žánrovo veľmi rôznorodé kapely s jedným spoločným znakom – z farebného spektra ich z rôznych dôvodov najlepšie charakterizuje a vystihuje čierna. Od štvrtka do nedele sa na Slovensku postupne predstavili Bohren & der Club of Gore, Swans v Žiline a najväčšiu "čiernu oslavu" priniesli samozrejme Depeche Mode.
Zo všetkých týchto koncertov vám Hudba.sk prináša reportáže, tá prvá je zo štvrtkového vystúpenia kultovej nemeckej kapely Bohren & der Club of Gore v A4 - priestore súčasnej kultúry v Bratislave.
"Myslíme si, že poslucháč by si mal koncert užiť a sledovať svoje vnútorné kino. Ideme si za svojím." Takto charakterizoval hudbu trojčlennej formácie saxofonista a vibrafonista Christoph Clöser. Na Slovensku málo známe hudobné trio, ktoré je na scéne už vyše 30 rokov, vo svojich počiatkoch definovalo nový hudobný žáner menom dark jazz či doom jazz. Ten je charakterizovaný melancholickou až ponurou náladou evokujúcou noirovú filmovú hudbu, pomalými tempami s posunom až k ambientným a elektronickým polohám. Bohren na koncerte v Bratislave zostali tejto charakteristike verní.
Zdroj: Peter Grznár
Na počiatku bolo ticho a tma
Radikálny prístup k hudbe sa prejavil už pred začiatkom koncertu. Návštevníci sedeli v zhasnutej sále a pár minút pred nástupom muzikantov dokonca utíchla i podmazová hudba, a až svetlá troch bateriek prezradili príchod kapely a začiatok koncertu. Traja hudobníci obsadili svoje miesta osvetlené veľmi úsporne dvojicou svetiel a započali koncert skladbami z posledného albumu Patchouli Blue z roku 2020.
Pre kapelu je typická práca s atmosférou, čo vedie k veľkému dôrazu na farbu zvuku. Niet preto divu, že saxofón, kontrabas a gitaru čoskoro nahradili vibrafón, bicie, ambientná elektronika či elektrické piano. Zaujal aj podmanivý zvuk v tme nerozoznateľného druhu kláves – pre tvorbu kapely je typické, že využíva i menej časté, zvukovo originálne nástroje z čias počiatkov elektronickej hudby ako mellotron, vokodér či moog.
Zdroj: Peter GrznárGradácia pomalosti
Napriek pomalým tempám a minimalistickým hudobným témam začína koncert v druhej polovici citeľne gradovať. Bohren presadzuje vlastné pravidlá hry a vťahuje poslucháčov do svojho sveta zbystrenej pozornosti a sústredenosti, vďaka ktorej aj zdanlivo jednoduché hudobné motívy zrazu získavajú svoju závažnosť. Náladu publika udržiavajú i krátke vstupy Christopha Clösera plné lakonického humoru a nadhľadu, komentujúce priebeh koncertu a uvádzané skladby.
Sústredenú pozornosť symbolicky ukončuje ostrý úder do činelu na konci poslednej skladby, ktorý na spôsob hypnotizéra prerušujúceho terapiu oznamuje záver. Hudobníci ale našťastie nenaplnili obvyklú predstavu o akurátnych Nemcoch a za veľkého potlesku zahrali ešte zopár prídavkov.
Vydarený koncert je ďalším výrazným počinom usporiadateľov každoročne organizujúcich experimentálny audiovizuálny festival Hradby Samoty, vďaka ktorým sme mohli minulý rok vo Fuge privítať napríklad priekopníka dark ambientu Petra Andersona a jeho projekt Raison d'être.
Zdroj: Peter GrznárMaximálny minimalizmus
Na koncerte zazneli i skladby z úspešného album Mission Sunset z roku 2000, ktorý možno chápať aj ako najprístupnejšiu cestu k pochopeniu hudby Bohren & der Club of Gore. Kapela si udržuje svoj extrémne minimalistický prístup aj v porovnaní so žánrovými súpútnikmi Kilimanjaro Darkjazz Ensemble s omnoho košatejším a energickejším prístupom, či elektronickým hľadačstvom Mount Fuji Doomjazz Corporation.
Bohren robí svojou tvorbou dôležitý protipohyb k tendenciám súčasnej kultúry založenej na záplave informácií a podnetov stroboskopicky zaplavujúcu našu myseľ a otupujúcich pozornosť. Pritom aj jednoduchosť a pomalosť môže byť krásna, len sa treba upokojiť a pozrieť sa na film vlastného vnútra, tak ako sa to podarilo účastníkom vypredaného koncertu v klube A4. AAU
Autor a foto: Peter Grznár
