Skupina Elán vyráža na akustické turné, v rámci ktorého navštívi deväť slovenských miest. Vašo Patejdl nám v rozhovore okrem podrobností o turné porozprával aj o svojej nie vždy finančne výhodnej práci na muzikáloch. Vyjadril sa tiež k avizovanému návratu Mariky Gombitovej či k maďarskej prerábke hitu Ak nie si moja.
Začiatok neviem presne definovať, ale vyšlo to z našej túžby po zmene. Dosiaľ sme hrali najmä koncerty pre tisícky ľudí vo veľkých halách, a preto sme rozmýšľali, čím by sme našich fanúšikov prekvapili. Je to síce cesta z jedného extrému do druhého, ale rozhodli sme sa pre minimalistické turné, v rámci ktorého budeme na pódiu naozaj len traja. Množstvo našich hudobníckych kolegov síce razí cestu koncertov so symfonickým orchestrom, ale pre nás je táto forma lepšia. Jednoducho chceme naše skladby predviesť v takej podobe, v akej vznikali – iba spev, klavír a gitara.
Dá sa to považovať za posun kapely ku komornejšiemu spôsobu vystupovania alebo je to len jednorazový počin?
Všetko sa vyvíja a mení. Toto turné je pre nás novou skúsenosťou a sami sme zvedaví na to, ako budú ľudia reagovať. Na tento aj na budúci rok máme naplánovaných niekoľko koncertov, ale nevylučujem, že sa toto číslo môže v prípade veľkého záujmu zvýšiť. Závisí to od situácie a ako som už spomenul, reakcií publika. Toto turné je aj pre nás akousi zmenou, takže uvidíme čo prinesie budúcnosť.
Pódium bude podľa vašich slov ako veľká obývačka, v ktorej budete s fanúšikmi debatovať a spievať. Už máte premyslené, akým spôsobom sa to bude diať alebo to necháte na spontánnosť?
Do istej miery si určité situácie nacvičujeme. Z toho dôvodu sa momentálne nachádzame (rozhovor vznikol v piatok 2. novembra, pozn. red.) neďaleko Českých Budějovíc, kde dolaďujeme hudobné aj organizačné detaily. V týchto dňoch nám v podstate ide o nájdenie optimálnych aranžmánov, ak sa teda vôbec pri takomto minimalizme dá o nejakých hovoriť... Okrem toho si samozrejme pripravujeme rôzne nápady na nehudobné vsuvky a premýšľame nad otázkami, ktoré by sme položili publiku a ktoré by publikum mohlo položiť nám.
Všetky skladby, ktoré odznejú, dostali akustický šat. Predpokladám, že za prerobenými aranžmánmi stojíte vy...
Ako sa to vezme. Tie aranžmány sú, ako som už spomenul, absolútne minimalistické. Ja mám na klavíri len dve ruky a Jano (Baláž) len šesť strún. V podstate nám ide o to vyextrahovať z tých pesničiek to najdôležitejšie a vrátiť sa k samotným koreňom našej kapely. Azda najzaujímavejšou, aspoň teda z môjho pohľadu, bude vokálna stránka. Predsa len, je iné spievať pre tisícky ľudí v športovej hale alebo na štadióne, a iné pre malú skupinku fanúšikov v divadle. Bude to omnoho intímnejšie...
Prirástli vám niektoré z upravených verzií k srdcu viac ako originály – respektíve, zdajú sa vám byť z nejakého dôvodu lepšie?
To máte ako s jedlom – aj to sa dá spraviť na milión spôsobov. Raz má človek chuť na omastený chleba s cibuľou a inokedy na poriadny kus steaku. V hudbe to funguje rovnako. Niekedy si proste chcete odpočinúť od veľkých porcií a sústrediť sa na detaily. Ťažko preto povedať, ktoré sú lepšie alebo horšie. Nás to týmto spôsobom baví a pristupujeme k tomu s otvorenou hlavou. Dokonca aj Jožo (Ráž) k tomu pristupuje veľmi hravo a poctivo, a to bez toho, aby ho do toho niekto tlačil.
Prečítajte si: Elán zverejnil zoznam skladieb, ktoré odznejú na akustickom turné
V Bratislave o moje muzikály nie je záujem
Keď dáme bokom Elán – na čom momentálne pracujete Vy?
Momentálne na ničom, keďže tento projekt ma zamestnáva na 120%. Ja ešte aj po skúškach cvičím niektoré party, ktoré pôvodne hral druhý klavirista alebo gitarista, takže som naozaj naplno vyťažený. Samozrejme, v pozadí prebiehajú aj iné projekty. Aktuálne napríklad sledujem situáciu v Japonsku, kde som pred mesiacom navštívil premiéru môjho muzikálu Jack Rozparovač. Ten by sa mal budúci rok premiestniť do Osaky a v roku 2014 aj do miest v iných krajinách. S týmto súvisí aj špeciálny koncert, ktorý sa uskutoční 26. novembra v Divadle Kalich a bude akousi upútavkou pred návratom tohto muzikálu do Prahy. Poslednou aktualitou je práca na úplne novom projekte s Martinom Hrdinkom ako autorom témy a Eduardom Krečmárom ako autorom textov. Opäť pôjde o muzikál, no viac zatiaľ prezradiť nemôžem.
Spomenuli ste premiéru v tokijskom Aoyama National Theater. Aké ste mali pocity, keď ste počas nej sedeli v hľadisku?
Bolo to úžasné. Išiel som tam s veľkými očakávaniami a samozrejme aj s troškou trémy. V podstate nikto nevedel, ako na to miestni zareagujú, ale napokon to skončilo úspechom. Už po prvom poobedňajšom predstavení nás producent informoval o standing ovation, čo v Japonsku nebýva zvykom. Obdobný scenár sa zopakoval aj večer, takže som z toho mal naozaj dobrý pocit. Myslím si, že aj oni sami boli prekvapení tým, ako to funguje, takže mne osobne to dodalo odvahu a nádej pokračovať ďalej.
Dávnejšie ste sa vyjadrili, že na Slovensku chýba pôvodná muzikálová tvorba a že si všetko vozíme zo zahraničia. Čím to je podľa vás spôsobené?
Nechcem byť príliš kritický, ale napríklad o moje muzikály v Bratislave záujem nie je. Môjmu úspechu v tejto sfére vlastne vďačím nitrianskemu divadlu, v ktorom som uviedol Adama Šangalu. Nebyť jeho, tak si moju tvorbu nevšimnú ani ľudia z Čiech, ktorí sa naň prišli pozrieť. Trochu ma preto mrzí prístup bratislavských divadiel, a to nielen kvôli ich nezáujmu. Nedávno som napríklad kvôli Fontáne pre Zuzanu, ktorá sa hrala na Novej scéne, prišiel o 28 000 €. Aké to už je len podnikanie, keď ja zaplatím faktúru orchestru a nikto mi ju nedokáže a ani nechce preplatiť...
Keď sme pri Fontáne pre Zuzanu – v súčasnosti sa pripravuje štvrtý diel filmu. Budete sa na ňom nejakým spôsobom podieľať?
Túto informáciu som asi pred mesiacom dostal od Dušana Rapoša, ktorý ma oslovil s tým, že by pravdepodobne počítal s jednou pesničkou. Podľa toho, čo som si prečítal v scenári, to asi naozaj zostane len pri tej jednej skladbe, ale uvidíme. Fontána pre Zuzanu je projekt, ktorému rád pomôžem, keďže Dušanovi aj filmu vďačím za veľa. Zatiaľ je však príliš skoro hovoriť o nejakých detailoch.
Návrat Gombitovej musí byť triumfálny
Aktuálnou témou je aj potvrdený návrat Mariky Gombitovej na scénu. Boli ste s ňou v poslednej dobe v kontakte? Viete o jej návrate aj niečo bližšie?
Nie, nie. Naposledy sme spolu boli už naozaj dávno – ak si dobre spomínam, ešte pri nahrávaní pesničky do Adama Šangalu. Takže nič bližšie neviem. To je asi skôr otázka pre Kamila (Peteraja) alebo pre ňu samotnú.
Myslíte si, že má po toľkých rokoch šancu uspieť?
Je to tak 50 na 50. Určite je ohromné množstvo ľudí, ktoré by Mariku uvítalo s otvorenou náručou. Treba však dbať na to, aby ten návrat bol skutočne triumfálny a dobre pripravený. Niečo také nemá zmysel, pokiaľ by to skončilo len ako téma do stĺpčeku v nezaujímavých novinách.
Nie je to tak dávno, čo sa na internete objavil projekt s názvom Vasho P, v rámci ktorého vám slovenská elektronická scéna vzdala hold. Zachytili ste túto iniciatívu?
O tom počujem prvýkrát.
Ako sa staviate k rôznym neoficiálnym remixom vašich hitov?
Treba to diferencovať – nie je remix ako remix. Ak je v tom nejaký osobný vklad, ktorý sa pôvodnú skladbu snaží povýšiť alebo obohatiť, potom je to úplne v poriadku. Ak však ide len o naprogramovanie jedného loopu bez akéhokoľvek autorského vkladu, potom to už nie je o umení. Obdobné aktivity zvyknem nepovoľovať najmä v prípadoch, kedy urážajú nielen mňa, ale aj samotnú pieseň.
Vy ste sa k elektronickej hudbe stavali vždy veľmi pozitívne – ako vnímate trend, ktorým sa uberá súčasná pop music?
Priznám sa, že to veľmi nesledujem. Pri mojich aktivitách totiž len ťažko stíham objavovať aj niečo nové. Hudba je o kreativite, a preto by nemala byť iba niečím, čo človek naprogramuje. Je síce pravda, že som bol jeden z prvých, ktorí na Slovensku začali so syntetizátormi, ale som melodik a práve melódiu považujem za tú najdôležitejšiu súčasť každej skladby. Čo sa však nejakého žánrového delenia týka, tak ja hudbu delím na dva tábory – dobrú a zlú. Žiadny smer nepovažujem za lepší alebo vyspelejší – dôležité je podporovať to, čo je kreatívne a potierať to, čo kreatívne nie je.
Dokážete ako skladateľ a hudobník ešte vôbec počúvať hudbu "len tak"?
Občas, ale aj to len v momentoch, keď si potrebujem trochu spraviť radosť alebo dotvoriť atmosféru.
Pred chvíľou sme sa bavili o neoficiálnych remixoch a coveroch – nedá mi nespomenúť aféru s mladým spevákom z Rimavskej Soboty, ktorý prespieval váš hit Ak nie si moja do maďarčiny. Postrehli ste to?
Videl som to, ale ďalej som to neriešil. Jednoducho to beriem ako preklad mojej skladby do maďarčiny. Závažnejšie by som sa tomu venoval iba v prípade, keby to daný interpret chcel vydať na fyzickom nosiči. Vtedy by už musel mať súhlas autora. Ak však ide len o nejakú lokálnu aktivitu, tak to nemám chuť riešiť a niečo niekomu zakazovať. Pesničky sa z angličtiny do slovenčiny prekladali bežne, tak prečo by to niekto nemohol spraviť aj zo slovenčiny do maďarčiny.
Vašo Patejdl - Nepriznaná
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Igor Daniš - archív Hudba.sk
Súvisiaci interpreti: Elán, Vašo Patejdl
