Od čias, kedy stvárnil postavu Jiřího Oulického vo filme Saturnin (1994), takmer vôbec nezostarol. Napriek šiestim krížikom pôsobí mladistvo. Pódium je jeho živel, kde sa môže noblesne hýbať, spievať, tancovať, zabávať. Ondřej Havelka a Melody Makers na jar podnikli úspešné slovenské ťaženie, v rámci ktorého sa nám podarilo hlavného protagonistu vyspovedať.
Našťastie, "Havelkovci" si vedia vybudovať slušné zázemie tých, ktorí sú ochotní počúvať a sledovať ich kumšt aj bez tanca. Ich zborové muzikantské výkony sú obohatené parádnymi sólovými vstupmi "sága, trumpety, basy i klarinetu". Mnohohlavý bigband to vie rozbaliť najmä v svižnom tempe a divák potom rád ocení to, keď kapela spustí niečo pomalšie. Vtedy sa dostane k slovu pán Havelka, ktorý tvrdí, že "pochmúrny text a clivá melódia sa dajú prežiť jedine vtedy, keď spieva on".
To je on... swingu šampión!
Vtip je nielen korením života, ale aj koncertov Melody Makers. Divák má niekedy pocit, že všetko na pódiu sa odohráva spontánne. Kapela však má niektoré "fórky" starostlivo pripravené. "Ťažko povedať, kedy je to pripravené a kedy ide o improvizáciu. Ideálne je, keď to diváci vôbec nespozorujú. Keď si myslia, že to všetko vzniká spontánne," hovorí charizmatický spevák a zabávač.
Česi majú šoumenstvo v krvi a v elasticky ohybnej rodnej reči. Orchester si vie vystreliť sám zo seba perfektne ironizujúcim textom na adresu hráčskych schopností a hlavne výborne fungujúcim refrénom "To je on!". Nerobí mu problém asistovať Havelkovi pri hľadaní rýmov, napr. k I've gotta sa klavirista môže blysnúť slovkom "sváča".
Spomínaný song je klasikou z prvej polovice 20. storočia, ale takých má bigband v repertoári kvantum. Človek, ktorý pátra po swingových evergreenoch, si príde na svoje. Ten, kto hľadá modernú autorskú tvorbu, sa musí poobzerať po iných interpretoch. "Ponúkame fanúšikom iba staré dobové klasiky. Náš návrat k swingovej hudbe je analogický trebárs s interpretáciou barokovej hudby, tu ide tiež o uzavretú kapitolu. Paralelne sa swing udržiaval popri iných novátorských žánroch jazzu, ale nám záleží na tom, aby sme divákom sprostredkovali autentickosť swingu. Dodržiavame všetky tri základné pravidlá: dobové nástroje, aranžmány a hudobné myslenie. Myslím si, že swing má presah aj do súčasnosti."
Nahrávok je veľa, času pri koncerte málo. Na výber skladieb existuje jednoduchý kľúč: ponúknuť divákom známe i neznáme skladby. "Niektoré evergreeny sú slávne vďaka ich kvalite, to je ten lepší prípad, pretože na to majú právo. Ani z nich nie je jednoduché vyberať. To, čo sa pred 30 rokmi zdalo ako obohraná vec, už dnes patrí medzi neznáme. Robíme aj piesne od dixielandových bandov. Dávame im sofistikovanejšie aranžmány, snažíme sa urobiť ich krajšie, s umeleckejšou interpretáciou."
Zdroj: Marko ErdViac fotografií z koncertu Melody Makers vs. Bratislava Hot SerenadersKeď páni spustia naplno, jeho nohy "začnou vyšilovat"
Ako opak sofistikovaných kúskov uvádza Ondřej hrubosť stelesnenú skladbou Baby Please Come Home, kde sa muž snaží udobriť si ženu a priviesť ju späť domov. Zaujímavá swingovka pochádzajúca z New Orleansu v sebe deklamuje vývoj žánru od ranej éry po zrelé štyridsiate roky. Ale aby boli zastúpená i rodná vlasť, k slovu sa často dostane precítené Půlnoční blues. "Ide o neznámu skladbu z roku 1935. Nahral ju špecifický band Orchestr Gramoklubu, ktorý existoval krátko. Urobili zopár nahrávok a potom sa rozpadli. Ostatní členovia ťažko znášali, že čelní predstavitelia boli ľavicovo orientovaní. No i tak najslávnejšie od nás sú české filmové melódie. To už ale nie je swing, skôr tanečná hudba.
Pred koncertom v Starej tržnici s Bratislava Hot Serenaders spomenul Ondřej Havelka, že nemá ísť o súboj, ale skôr o spoluprácu v duchu všeslovanskej vzájomnosti. Zdalo by sa, že myšlienky na spoločný štát Čechov a Slovákov sú po desaťročiach stále živé. "Som presvedčený, že bol nezmysel rozdeľovať Československo. Mali sme zostať pohromade a je to strašná škoda. Bola to vôľa dvoch bláznov, jeden horší než druhý. Nedá sa s tým nič robiť. Battle je iba typický názov pre tento druh produkcie, má tradíciu v Amerike, čiže sme to pomenovali týmto názvom. Ale v skutočnosti ide o priateľské stretnutie dvoch ansámblov, vyvíjajúcich podobnú činnosť."
Mladšia generácia má slovíčko swing automaticky spojené s predponou electro. "V súčasnosti ide o významný fenomén. Niektoré veci sú celkom vtipné, mnohé nie, ale faktom je, že ja som si tento žáner vyskúšal na ostatnom albume Kríze sem, Kríze tam, kde mám štyri remixy. Bolo to celkom zábavné," hovorí Havelka. Ako však dodáva, išlo len o experiment, takže po krátkom odbočení sa vraciame do minulosti. V jednej z najpôsobivejších skladieb Melody Makers - Night and Day od Colea Portera - ukazuje Ondřej jemnejšie polohy svojho barytónu a bigband je krotký ako baránok. No vždy iba dočasne, pretože ako spevák priznáva, keď hudobníci okolo neho začnú swingovať, jeho nohy "začnou vyšilovat". Tak si vyberte.
A ako by pán Havelka zbilancoval 20-ročné pôsobenie svojho bigbandu? "S Melody Makers som repertoár v porovnaní s predošlou kapelou OPSO posunul z 20. do 30. rokov, čiže pomaly sme sa dostali k vrcholnej fáze swingu. A keďže teraz u nás pôsobí fenomenálny trubkár Juraj Bartoš, môžeme si dovoliť hrať vrcholné kusy zo 40. rokov, kde sa od prvej trúbky vyžaduje virtuozita. Dovolím si povedať, že vývoj pokračuje a kapela je v takej forme, v akej počas 20 rokov ešte nebola," uzatvára a my sme len radi, že pochvál na adresu slovenských hudobníkov pribúda.
Autor: Marek Danko
Foto: Marko Erd - archív Hudba.sk
