Amon Amarth

Amon Amarth

Búrka sa valí z mora,a kryje zem s čiernymi hromovými oblakmi,dážď bičuje zem a ich nohy, keď prichádzajú na breh v tejto cudzej zemi.

Hrom brzdí ticho,500 mužov pohromade na brehu pozerá cez hmlistý dážd,keď hora nie je ani míľu daľeko.Tiež tma a ticho tu stoja, a mocná AMON AMARTH-(hora osudu)siahajúca až po mračnú oblohu,tiež krutá a bojazlivá v moci.

Z vetrom na ich chrbtoch začnú kráčať,rozhodný muži severu,snažia sa ísť cez túto tmavú zem jedine s horou osudu pred ich zrakom.Zapálili oheň na hore,ich vyčistené oči môžu vidieť.A les s tisícmi oštepov očakáva,očakáva bitku ktorá sa udeje.

Plač vojnových vynáračov,ozýva sa cez celé pole,drzo účtuje s nepriateľskými líniami.

Hrôzostrašné a ostré zbrane v ich rukách,štíty z dubu a ocele,oni rozrezávajú a vyberajú von žalúdky, a štiepu veslami čeluste,nikto sa nezacráni.

Obrancovia sú slabý v tejto brutálnej vojne,severania majú moc a guráž, a krviprelievanie bude hrozné ako nie po prvýkrát,nikto neunikne ich
seknutiam.

Šípy s ohňom lietajú cez vzduch,dotýkajú sa domov a štítov,Vikingovia cítia blížiace sa víťazstvo, a nepriatelia bezhlavo utekajú.

Závan vetra zo severu posiela mraky preč,súmrak padá a hviezdy prišli vpred tu sa i morskí vlci vracajú do zátoky.

Mŕtvoly ležia roztrúsené po celom poli,pre havrany a oni ich prosia aby ich zjedli.Hora je teraz opustená za nimi,keď plachtia s prvým ranným vánkom.