Kde zdá sa smrť žije
Bledý kráča cez temné a opustené doliny,iskrivé ohne osvetľujú cestu,vedľa ľadovo chladnej rieky vedie jeho chodník,obloha je z najtmavšej šedej farby.
Chladný vietor prepichuje jeho rany,a ostré skaly režú jeho nohy,jeho oblečenie a koža je odretá tŕním,oči podliate krvou.
Zem je mŕtva a suchá,voda je jedovatá,neznáme tváre vyjú na oblohu,chladnokrvné a nenažraté.
Vzduch je hustý s ťažkým zápachom rozkladajúceho sa mäsa,každý nádych je ako tisíc nožov, rezajúcich cez jeho hruď.
Čierne vtáky koristnícke krúžia po oblohe, počuli ston tieňov,videli bledé tváre prejsť im povedľa,ale on kráča po tejto ceste sám.
Temnota plní jeho srdce mrazivým strachom a bezmenný strach nemôže premôcť,
Skončil som už niekedy tu?Na tomto mieste sa zdá že smrť ostáva.
Zopakoval otázku v jeho unavenej mysli,hádanka ho nenechala odpočívať,ešte našiel odpoveď hlboko vo vnútri,no ostal dotknutý mrazivým strachom smrti.
Čarovné hlasy ho upozorňujú,cez čo,ako sa chce otočiť,spievajú naňho chlácholivé slová,je to mrazivý,ľakavý zvuk.
Chladné modré svetlo bliká vpredu,kde sa vrch dotýka nebies,Nidafiell, vrch smrti,jeho moc je hrozná.
Približuje sa ku bránam,jeho srdce je chladné,porozumel tomu všetkému správne,ona očakávala ho, pravda sa odhalila,bol poslaný k Nifelhel.
Bledý kráča cez temné a opustené doliny,iskrivé ohne osvetľujú cestu,vedľa ľadovo chladnej rieky vedie jeho chodník,obloha je z najtmavšej šedej farby.
Chladný vietor prepichuje jeho rany,a ostré skaly režú jeho nohy,jeho oblečenie a koža je odretá tŕním,oči podliate krvou.
Zem je mŕtva a suchá,voda je jedovatá,neznáme tváre vyjú na oblohu,chladnokrvné a nenažraté.
Vzduch je hustý s ťažkým zápachom rozkladajúceho sa mäsa,každý nádych je ako tisíc nožov, rezajúcich cez jeho hruď.
Čierne vtáky koristnícke krúžia po oblohe, počuli ston tieňov,videli bledé tváre prejsť im povedľa,ale on kráča po tejto ceste sám.
Temnota plní jeho srdce mrazivým strachom a bezmenný strach nemôže premôcť,
Skončil som už niekedy tu?Na tomto mieste sa zdá že smrť ostáva.
Zopakoval otázku v jeho unavenej mysli,hádanka ho nenechala odpočívať,ešte našiel odpoveď hlboko vo vnútri,no ostal dotknutý mrazivým strachom smrti.
Čarovné hlasy ho upozorňujú,cez čo,ako sa chce otočiť,spievajú naňho chlácholivé slová,je to mrazivý,ľakavý zvuk.
Chladné modré svetlo bliká vpredu,kde sa vrch dotýka nebies,Nidafiell, vrch smrti,jeho moc je hrozná.
Približuje sa ku bránam,jeho srdce je chladné,porozumel tomu všetkému správne,ona očakávala ho, pravda sa odhalila,bol poslaný k Nifelhel.