Rieka času, čo je v nás, je to tak, ide preč, medzi prsty uniká, berie zbytky tvojich snov, čas plynie. Kto si vlastne, nevieš sám, život tvoj dávno stratil dej. Hyena, čo v sebe máš, zabila už tvoje ja. Mysel blúdi, nevie kam... cesta, čo nemá smer.
Slová chutia ako blen, nádej je už mrtvá tiež. Chcel si mať len svoju tvár, no v zrkadle je iba tieň. Rieka času, čo je v nás, berie zbytky tvojich snov a tak to zastav, lebo čas, čo plynie, je len raz! Kto teda si? Čo tu chceš? Hľadáš seba, hladáš smer, chceš sa vidieť zas, v zrkadle svoj ksicht vo svete hyen aspoň raz!
Slová chutia ako blen, nádej je už mrtvá tiež. Chcel si mať len svoju tvár, no v zrkadle je iba tieň. Rieka času, čo je v nás, berie zbytky tvojich snov a tak to zastav, lebo čas, čo plynie, je len raz! Kto teda si? Čo tu chceš? Hľadáš seba, hladáš smer, chceš sa vidieť zas, v zrkadle svoj ksicht vo svete hyen aspoň raz!