Môj prvý kontakt s umelcom, ktorý si hovorí Beck, nastal ešte v puberte. Vtedy v 90. rokoch, ktoré vzali svetu ikonu žánru zvaného grunge, o ňom bravíčko písalo ako o novom Kurtovi Cobainovi. Istá fyziologická podoba tam bola, no mladý Beck mal rozhodne väčší nadhľad a tuhší korienok. Dokazuje to dodnes a prichádza s už trinástym štúdiovým albumom, nazvaným jednoducho a zvukomalebne Colors.
Takže nasadzujem slúchadlá a neviem. Mám len určité tušenie z predošlých singlov ohlasujúcich príchod Colors. Tie zneli veľmi zaujímavo a taktiež dosť mainstreamovo. Asi najviac ma zo singlov zaujala skladba Wow. Tá spolu s klipom celkom charakterizuje umelca ako človeka, ktorý si môže dovoliť experimentovať a nestratiť pri tom tvár. Je to moderné a pritom zrelé, plné farieb a podnecujúce fantáziu.
Ostatné single potvrdzovali teóriu, že Beck nahrá album plný groovy a inteligentného popu. Jeho predošlá platňa Morning Phase (2014) bola ukážkou krásne nakomponovaných songov s koreňmi vo folku a presahujúcich až do orchestrálnych aranžov s nádhernými harmóniami. Pre mňa to bol album, ktorý som neopočúval dodnes.
Vráťme sa však ku Colors. Od prvej sekundy potvrdzuje predtuchy, ktoré súvisia aj s tým, že na väčšine skladieb sa spolu s Beckom autorsky a produkčne podieľal Greg Kurstin (Adele, Lily Allen, Sia, Pink, či nový album Foo Fighters). Naozaj je to po produkčnej stránke popová hudba ako stvorená do rádií a na párty. Po prvom vypočutí som trocha v rozpakoch a neviem, či byť sklamaný alebo nadšený. Nakoniec to prijímam ako fakt a snažím sa dať Colors ďalšie šance.
Hitový album so skrytými pokladmi
Základ skladieb tvorí Beckova melodika, na ktorú sú jeho fanúšikovia zvyknutí a dobre ju poznajú. Čiže piesne to nie sú nijak zlé, naopak sú veľmi dobre zložené a majú hitový potenciál. S čím sa však spočiatku neviem zmieriť, je trocha lepkavá produkcia. Po zvukovej stránke sa neviem zbaviť pocitu, že počúvam album Katy Perry, Pink alebo Avril Lavigne. Chýba mi experiment, niečo, čo by vyčnievalo von z toho uhladeného a nalešteného povrchu. A ono nič. No v podstate pri Beckovi, po všetkom, čo vytvoril, možno samotný nedostatok experimentu vnímať ako experiment. Ako pokus, či bude pre náročných fanúšikov znieť dostatočne zaujímavo, aj keď robí "obyčajný" pop.
Jednoducho chcel nahrať popovú dosku, tak to urobil. Single Dreams a Dear Life sú hitmi na prvé počutie, nachádzajú sa tu však aj perly, aké by ste na priemernom popovom albume hľadali márne. Napríklad spomínaný singel Wow, pohrávajúci sa s hip-hopovým beatom, alebo jemná Fix Me s ľahučkým nádychom nostalgie a spevavým refrénom. No Distraction zase veľmi nápadne pripomína Stinga a jeho The Police. Až tak nápadne, že to snáď ani nemôže byť náhoda. Taktiež ma zaujal singel Up All Night s absolútne chytľavým refrénom a groovy podmazom so sexy znejúcimi perkusiami. Tanečné ako lusk.
Colors je album, ktorý dlhoroční fanúšikovia nezaradia medzi svoje najobľúbenejšie Beckove nahrávky. Je trochu preprodukovaný a rádiovo klzký, aj preto sa do mňa určite nezapíše tak ako Morning Phase. Za vypočutie však určite stojí a Becka môžu vďaka nemu objaviť a bližšie spoznať aj úplne noví poslucháči.
Napríklad aj takí, ktorí do februára 2015 ani netušili, že niekto ako Beck vôbec existuje, a zhrozene sa pýtali, ako mohol tento "neznámy" umelec získať Grammy za Album roka, keď proti nemu stáli aktuálne mainstreamové hviezdy Beyoncé, Pharrell Williams, Ed Sheeran a Sam Smith. Možno to nebol prvoplánový zámer, no týmto albumom dokázal, že aj on dokáže byť popovou hviezdou pre masy.
Beck - Colors
(2017, Capitol Records)
1. Colors
2. 7th Heaven
3. I'm So Free
4. Dear Life
5. No Distraction
6. Dreams
7. Wow
8. Up All Night
9. Square One
10. Fix Me
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autor: Renat Khallo
Foto: Facebook.com/Beck
Súvisiaci interpreti: Beck
