Netuším, nakoľko sa islandskí alchymisti pri nahrávaní novinky cítili byť ovplyvnení slávnym spisovateľom Mikom Waltarim, no album nesúci jeho meno je mimoriadne vydarený. Po dlhých štyroch rokoch čakania sa fanúšikovia môžu konečne ponoriť do vĺn, ktoré nikto nedokáže sčeriť tak, ako práve Sigur Rós. Hneď skraja však musím podotknúť, že tentoraz sa držali hlavne pri pokojnejších elektronických brehoch a divoký rockový oceán prenechali iným bádateľom.
Takmer hodina brilantnej hudby by na prvé vypočutie mohla evokovať, že sa na platni vlastne nič zvláštne nedeje, ale zdanie klame. Po celý čas má poslucháč do činenia s materiálom reagujúcim na novodobé podnety a zároveň ctiacim históriu chladného ostrova. Fúziu starého a nového sveta zvládli Sigur Rós na výbornú. Obavy poslucháčov, že Islanďania sa už nebudú mať kde posunúť, sa nenaplnili.
Sigur Rós - Ekki múkk
Nádherne zahmlené melódie
Výstižným znakom albumu je veľmi pokojná atmosféra. Nie je určený len zarytým melancholikom, ale vďaka pozitívnemu náboju niektorých kúskov upúta i poslucháčov, holdujúcich vkusnému a komerčnosti vzdorujúcemu popu. Všetko je so všetkým vzájomne prepojené a tóny plynú tak nádherne, až človeku pred očami defilujú mnohé neznáme a do hmly ponorené končiny. Po melodickej stránke ide o úchvatné motívy, aké sa môžu zrodiť jedine na chladnom severe. O tom, ako blízko má táto kapela aj k vážnej hudbe, svedčí posledná Fjögur Piano, naznačujúca možný vývoj kapely v budúcnosti.
Aj keď skladby sú oproti predošlým počinom ešte minimalistickejšie, nemajú šancu nudiť, pretože ich nádhera sa odkrýva postupne. Jednotlivé motívy sú skomponované do posledného detailu, takže nepostrehnete ani hluché miesta, ukryté hlboko pod nánosom pompy a pátosu. K pátosu má ako vždy blízko aj hlas Jónsiho Birgissona zvýrazňujúci éterický prejav kapely. Na novinke pôsobí ešte naliehavejšie než inokedy, pretože ho zvýrazňujú útlocitné a krehké pasáže. Treba mať na pamäti, že hudba Sigur Rós sa nestala tanečnou. Stále zostáva zastrená tajomstvami, ktoré musí každý poslucháč odhaliť sám. Veľa pomoci pri hľadaní mu kapela ako vždy neposkytne, ani v prazvláštnych minimalistických videoklipoch.
Od post-rocku k ambientu
Pri všetkej úcte k majstrovstvu Severanov si však ich dnešný hudobný vývoj zaslúži aj kritiku. Tá smeruje na vrub úplnej absencii výbušných pasáží, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou ich doterajšej tvorby. Najnovšie skladby nie sú majstrovsky vygradované, chýba im husiu kožu vyvolávajúce napätie, inými slovami vyvrcholenie. To, čo Islanďania ovládajú geniálne, tentoraz použili len na konci piesne Varúð, kde je navyše zvuk gitary obrúsený a zďaleka nie taký ostrý ako v minulosti. Mnohých post-rockerov to určite sklame, na druhej strane, k tvrdším skladbám sa kapela možno vráti nabudúce.
Pre mnohých ľudí bude novinka Valtari prekvapením, ani to však nebráni, aby sa zaradila medzi najlepšie počiny za prvý polrok 2012 a mnohí znalci ju iste ocenia aj umiestnením do výročných rebríčkov. Je plná starostlivo ukrytých prekvapení a sily, ktorá vypláva na povrch až po mnohých a mnohých vypočutiach.
Napriek tomu, že kapela rezignovala na eruptívnu gradáciu skladieb a ešte viac sa vzdialila post-rockovým brehom, kolegov z branže necháva ďaleko za sebou. Emocionálne kúzlo s výdatnou pomocou upokojujúcej atmosféry postavenie kapely na hudobnej scéne len a len upevnilo. Bude zaujímavé sledovať, ktorým smerom sa kapela vyberie, no nech už je jej voľba akákoľvek, ťažko môže svojich fanúšikov sklamať.
Sigur Rós - Varúð
Sigur Rós - Valtari
(Parlophone, 2012)
1. Ég anda
2. Ekki Múkk
3. Varúð
4. Rembihnútur
5. Dauðalogn
6. Varðeldu
7. Valtari
8. Fjögur píanó
Autor: Marek Danko
Súvisiaci interpreti: Sigur Rós
