Hrajú ju rádiá, vystupuje v televíziách a za pár rokov na scéne sa stala rešpektovanou speváčkou a autorkou. Stále je však tým istým milým, skromným a usmiatym dievčaťom, ku ktorému neodmysliteľne patria hlboké, ľudské texty a akustická gitara. Sympatickou bezprostrednosťou, ktorú dáva do piesní a ktorou žiari aj na koncertoch, si získava stále väčší okruh fanúšikov.
Odvtedy stihla vydať ďalšie dva úspešné albumy (Na pravom poludní, 2014; Smej sa duša moja, 2016), absolvovať množstvo koncertov či nahrať duet s Richardom Müllerom. Práve na nedávnom uvedení jeho nového CD Výberovka, ktoré Sima pokrstila, sme sa so sympatickou pesničkárkou rozprávali o jej novom klipe, pripravovanom turné, ale aj o tom, akú hudbu počúva, či aký má vzťah k sociálnym sieťam.
Ako si brala pozvanie stať sa krstnou mamou nového výberového CD Richarda Mullera?
Keď som sa dozvedela, že Richard si vybral práve mňa, bola som prekvapená. No veľmi som sa na to tešila. Keď ma agentúra oslovila, s radosťou som to prijala.
Ako vnímaš jeho hudbu. Počúvala si ju niekedy intenzívne?
Richardove piesne som poznala a počúvala už dávno. Veľmi sa mi páčili texty, melódie aj jeho hlas, ktorý je nádherný. O to väčšia česť to pre mňa bola, že som tu mohla stáť. Nevnímam to však tak, že by to bolo o mne. Teším sa z toho, že som mohla byť súčasťou večera, ktorý bol o Richardovi. Veľmi mu prajem a teším sa z jeho úspechov.
Aká jeho pieseň Ťa oslovuje?
Nemám len jednu. Veľa z nich som použila aj do piesne, ktorú som zložila ku krstu. Je ich strašne veľa. Nebude to ľahké, Milovanie v daždi, Cigaretku na dva ťahy, Tlakovú níž, Baroko, Klid, mír a pokora. Z nového albumu sa mi páči 55 a Júlia Roberts. A samozrejme Svätojánske mušky (smiech) - to samozrejme žartujem. (Ide o ich spoločnú pieseň, pozn. red.)
Tvojou momentálnou novinkou je klip k poetickej skladbe Čokoláda. Je krásny, harmonický. Ako sa ti páči?
Musím povedať, že veľmi. Je to prvý väčší klip, ktorý mám. Točili ho chlapci z firmy MOOVI z Ružomberka. Urobili to presne takým štýlom, ktorý sa páči aj mne. Je to pozitívne, optimistické. Zachytáva aj život bežných ľudí. Napríklad cukrárku Aďku Kubasovú. Sú tam pôvodní obyvatelia z Vlkolínca. Teším sa z toho. Celé je to veľmi pekné a nič by som na ňom nemenila.
Ako si sa cítila pri natáčaní?
Veľmi dobre. Bolo to príjemné. Hoci niekedy aj fyzicky náročné - napríklad šľapanie na bicykli do kopca. Celé to bolo prirodzené, nemusela som sa v ničom siliť. Bola som sama sebou. Koniec, keď sme ľuďom rozdávali koláčiky, mi bol najprirodzenejší. Na chvíľu som aj zabudla, že sú tam kamery.
Vnímaš sa dnes viac ako hudobníčka alebo ako pesničkárka?
Asi ako pesničkárka. Síce si skladám aj hudbu aj texty, ale hudobníkmi sú skôr moji chlapci v kapele. Oni sú profíci.
Tvoje piesne sú krásnym pohladením duše. Po ich vypočutí je človek nabudený pozitívnou energiou. Vyžaruje to aj z teba ako človeka. Kto ťa v tvojom živote najviac ovplyvnil, smeroval k hĺbke, k hodnotám, k citu pre okolie a druhých?
Asi moji rodičia. Vychovávali ma v hlbokých hodnotách, za čo som im veľmi vďačná. Neviedli ma k tomu, že musím byť úspešná, že musím vyzerať a mať lukratívnu prácu. Skôr ma vychovávali v tom, že mám byť normálna, pri zemi. Aby som si vážila jednoduché veci a vedela sa slušne správať. Keď som mala asi osemnásť rokov, spoznala som aj mnoho skvelých priateľov, ktorí so mnou tiež zdieľali hlbšie hodnoty ako len to, ako kto vyzerá. Dostať sa do dobrej partie vnímam naozaj ako dar. A ďalší vzťah, ktorý ma asi stále ovplyvňuje, je aj môj vzťah s Bohom, ktorého vnímam ako toho, ktorý mi dal dar skladať piesne. On je hlavný dôvod, prečo skladám piesne a že sa o ne môžem deliť s ľuďmi. Je to dar, za ktorý nemôžem, ale s ktorým sa snažím narábať zodpovedne a dobre.
Vo svojich pesničkách spievaš a prezentuješ hodnoty, ktoré sa nenosia. Krásne to máš zosumarizované v piesni Normálny život. Nepripadáš si divne, keď väčšinou ľudia idú po sláve, autách, kontách a zaprataných dvoroch?
Mám okolo seba ľudí, ktorí zmýšľajú podobne ako ja. Nie som nastavená tak, že mám správnu cestu a idem na ňu viesť ďalších alebo ich zlepšovať. Nikdy som nemala taký postoj. Skôr idem tou cestou, ktorá ma robí šťastnou. Neodsudzujem, keď niekto ide po peniazoch, alebo po nejakých iných veciach. Nedovolím si súdiť. Pre mňa je však vždy oveľa dôležitejšie ako sláva, úspech a peniaze mať lásku voči iným, aj voči sebe. Učiť sa láske k sebe a k iným je pre mňa asi najväčšia motivácia v živote. A to bez ohľadu na to, či spievam alebo nespievam.
Fanúšikovia ma podporujú takú, aká som
Je v tebe neha a pokora, ale zároveň máš asi aj dravosť, keď si mala odvahu ísť za Jožkom Šebom a ponúknuť mu spoluprácu. Vnímaš u seba tieto dve zložky osobnosti?
Ani nie. Nerobila som to v dravosti alebo túžbe byť veľká speváčka. Iba som v jeden deň pocítila, že by som chcela robiť hudbu. A Jožko bol jediný, kto mi napadol. Manažoval Janku Kirschner, ktorú som vždy mala rada. Páčilo sa mi, že nešla bulvárnou cestou. Preto som sa mu ozvala. A vravela som si, že mi ani nevadí, keď mi neodpíše. Ale podľa mňa sa to ani nebije s krehkosťou vo mne.
Ako ťa prijal?
Poslala som mu svoje piesne. Jemu sa páčili. A povedal, že to skúsime.
Veľmi slušne si zvládla hru na gitaru. Neláka ťa naučiť sa hrať na iných nástrojoch?
Áno. Už sa učím na klávesy. Aj som trochu chodila do ZUŠky. Teraz sa učím doma sama. Klavír je pre mňa jeden z najkrajších nástrojov. Veľmi sa mi páči. Na gitaru sa doprevádzam len ako viem - som samouk.
Akú hudbu momentálne počúvaš?
Je toho viac. Vyberám si podľa nálady. Záleží, kde som a čo robím. Pri behaní počúvam rýchlejšie piesne, napr. Coldplay. Pri cestách napríklad Hillsong. Mám tiež rada Norah Jones, Johna Mayera, zo slovenských Zuzku Mikulcovú, Aďku Bučkovú, Janku Kirschner, Richarda Müllera. Z českých Tomáša Klusa, Jarka Nohavicu a Karla Kryla.
Ktorá skladba je tvojmu srdcu najbližšia?
Mám rôzne obľúbené skladby. Časom sa to obmieňa. Mám veľmi rada poľského gospelového speváka, ktorý sa volá Mate.O. Jeho pieseň Pocałunek je moja najobľúbenejšia. Ešte sa mi páči tvorba Miťa Bodnára.
Máš nejaké životné krédo, podľa ktorého smeruješ svoj život?
Nemám asi len jedno. Keďže som veriaca a Pán Boh je môj parťák v celom živote, aj hudobnom aj súkromnom, najviac povzbudzujú Jeho slová zo Svätého Písma. Napríklad: "Božie cesty sú nad našimi." Tam je pre mňa zahrnuté, že aj keď sa deje v živote niečo, čo sa mi nepáči, alebo sa mi zdá ťažké, viem, že je to na niečo dobré. A vždy sa ukáže, že aj to ťažké mi osožilo, posilnilo ma alebo mi umožnilo zmeniť pohľad na rôzne veci. Alebo ešte citát: "Hľadaj radosť v Pánovi a dá Ti, po čom túži Tvoje srdce."
Pôsobíš veľmi skromne a pokorne...
Naozaj? (smiech) Neviem... Som si vedomá svojich dobrých aj zlých stránok, preto by som nikdy o sebe nepovedala, že som skromná. Viem o veciach, v ktorých sa musím zlepšovať. Kým žijem na tejto zemi, nebudem dokonalá. No snažím sa byť dobrým človekom každý deň. A denne prichádzajú skúšky, kedy si to overujem.
Ako berieš fakt, že ťa v pomerne mladom veku prijali muzikanti medzi seba? Vraví sa, že komunita hudobníkov z "prvej ligy" je pomerne uzavretá.
Nezamýšľam sa nad tým. Prichádzajú také chvíle ako dnes, keď som na pódiu a vedľa mňa sedí Richard Müller, ktorého som veľká fanúšička. Vtedy mi dôjde, aké je to krásne. A veľmi si to vážim. No netrasú sa mi kolená. Beriem to normálne ako súčasť života, že sme všetci spolu. Mám napríklad kamarátku z Považskej Bystrice, ktorá tiež skladá piesne, no nikto o nej nevie. No ja ju vnímam rovnocenne so sebou. A aj tu sme všetci kolegovia a fandíme si.
Čo na tvoju spevácku dráhu hovoria tvoji najbližší?
Prajú mi všetci a podporujú ma.
Mala si nejakú negatívnu skúsenosť v rámci hudobnej kariéry napr. s neodbytným fanúšikom?
Nie. Ja mám veľmi dobrých fanúšikov. Veľmi si ich vážim všetkých. Sú pre mňa veľkým darom. Najlepšie zo všetkého je, že môžem robiť koncerty pre ľudí. A oni sa so mnou tešia, keď mám novú pieseň. Usmievajú sa a podporujú ma. Nevadí im, že nezaspievam vždy dokonalo. Podporujú ma takú, aká som. A to je krásne. Mám taký zvyk, že po koncerte idem medzi nich.
Chystáš sa na turné s dievčenským speváckym zborom. Na čo sa tam tešíš najviac?
Teším sa práve na našich fanúšikov, na spoločný čas s nimi. A tiež na svojich piatich chlapov z kapely. Aj na tých dvadsať dievčat zo speváckeho zboru. Teším sa, ako nám to bude spolu spievať. A že dáme aj úplné novinky, ktoré ľudia ešte nepočuli.
V minulosti si povedala, že za tvojím úspechom je dosť veľa driny a práce na sebe. Považuješ za potrebné na sebe hudobne pracovať aj dnes alebo už to neriešiš?
Beriem to tak, že vôbec nič nie je hotové. Stále mám čo robiť, aj v hre na gitaru, na klavír. Mám veľa takých malých výziev, na ktorých pracujem. Chcem sa zdokonaľovať aj v hre na hudobné nástroje, aj v speve, alebo aj v písaní textov. Baví ma pracovať na sebe.
Žijeme v dobe digitálnych technológií. Aký máš k nim vzťah. Akú váhu a časový priestor im dávaš ty osobne?
V dnešnej dobe je to komunikačný kanál. Či s blízkymi alebo fanúšikmi. V dobrej miere si myslím, že je dôležité aj takto zdieľať. No zároveň tomu nepripisujem až takú veľkú váhu, aby ma to pohltilo. Skôr sa priznám, že to flákam, ako by som tým žila.
Čo nové pripravuješ pre fanúšikov?
Momentálne sú to hlavne veci týkajúce sa turné. Nacvičujeme s dievčatami nové piesne, vymýšľame scénu, aby to bolo pekné. Popritom skladám aj nové pesničky, ktoré chcem nahrať a vydať v novom roku.
Turné Simy Martausovej a Dievčenského speváckeho zboru SRo:
1. 11. - Trnava, Holiday Inn
2. 11. - Nové Zámky, Dom kultúry
6. 11. - Bratislava, Istropolis
8. 11. - Žilina, Dom odborov
9. 11. - Prievidza, Kino Baník
12. 11. - Poprad, Dom kultúry
13. 11. - Dolný Kubín, MsKS
14. 11. - Ružomberok, Dom kultúry A. Hlinku
15. 11. - Martin, Kino Strojár
19. 11. - Trenčín, Piano club
22. 11. - Nitra, PKO
23. 11. - Lučenec, Synagóga
24. 11. - Zvolen, Dom kultúry Podborová
25. 11. - Banská Bystrica, Aula SZU
9. 12. - Prešov, Kino Scala
10. 12. - Michalovce, MsKS
11. 12. - Košice, Spoločenský pavilón
12. 12. - Bardejov, Kino Žriedlo
Vstupenky:
Autor: Laco Ontko
Foto: Alex Rymsinová
Súvisiaci interpreti: Sima Magušinová
