"V mojich žilách koluje šansón," tvrdí v Prahe žijúca slovenská speváčka Lucia Šoralová. Potvrdzuje to jej album O lásce, cti a kuráži, otextovaný Michalom Horáčkom, vďaka ktorému sa z niekdajšej hviezdy muzikálov stala vyzretá skladateľka a šansoniérka, právom označovaná za nasledovníčku Hany Hegerovej.
Pri tejto príležitosti sme pripravili rozhovor, v ktorom nám sympatická hudobníčka prezradila viac o svojom umeleckom vývoji, o tom, kto formoval jej vkus a ktoré súčasné speváčky má rada, ale aj o osobnom živote.
Od mala si sa venovala divadlu (v rámci Detského divadelného štúdia pri PKO, LUDUS). Kto Ťa viedol k hudbe alebo k umeniu vôbec?
Mama. Možno to bol aj taký jej nenaplnený sen. Vyskúšala si to, ale tréma a stres boli väčšie než túžba po divadle. Ale záujem o umenie jej samozrejme ostal, tak nás k nemu viedla.
Tancovala si v Lúčnici. Akú úlohu v Tvojom umeleckom prejave zohráva pohybová stránka?
Bola som speváčka v tanečnom súbore. Znamenalo to, že som tancovala k speváckemu číslu, alebo sme my, spevuľky, ako nám nežne hovorievali, boli citlivo zakomponované do tanečnej choreografie, tak, aby sme vynikli po speváckej stránke, ale neskazili tanečné číslo. Pán Nosáľ je v tomto génius. Neskôr sa to ešte podarilo Jankovi Ďurovčíkovi, že mi postavil tanečné číslo, v ktorom som vyzerala ako talentovaná tanečníčka (smiech). Ale ja tanec milujem, len nemám rada, keď ma zviaže choreografia. Skrátka, môj vlastný kreatívny divoký epileptický záchvat si na parkete vždy strašne užívam.
V devätnástich rokoch si začala účinkovať v muzikáloch. Ako to s odstupom času hodnotíš?
Pozitívne. Možno sa to mohlo udiať aj skôr. Keby som bola "pražanda", tak určite už spievam aj v Ježišovi, ktorý bol predtým a možno aj v Bedároch... Ale rozhodne neľutujem, že som začala muzikálovým divadlom. Vtedy mali tie predstavenia ešte úplne iný "šmak". Paralelne s pražským muzikálovým životom som doma, na Slovensku, spievala svoje vlastné piesne a budovala si svoj repertoár, takže som bola uspokojená po všetkých stránkach.
Ktorá z Tebou stvárnených muzikálových postáv Ťa najviac ovplyvnila? (Johanka, Ofélia, Agnes...)
Najsilnejšia postava bola jednoznačne Johanka. A čo sa môjho vkusu týka, tak aj najkrajšie spracovaná. Okrem nej ma ešte dosť chytila za srdce Kim z Miss Saigon. To bola asi najnáročnejšia postava, akú som kedy hrala. Spevácky, herecky, emočne, vlastne aj fyzicky... Úplná katarzia.
Čím sa cítiš byť viac, herečkou alebo speváčkou?
Určite speváčkou. Ale šansoniérkou, teda speváčkou, pre ktorú je najdôležitejšia interpretácia kvalitného textu, peknej myšlienky a samozrejme, prenos emócií.
Vypočujte si ako Lucia v Legendách popu spievala Hanu Hegerovú:
Môj šansón je farebný, plný ľudových motívov
Mala si v začiatkoch nejaký hudobný vzor?
Áno, vyrastala som na Hane Hegerovej, Zuzke Navarovej, Jarkovi Nohavicovi, Vysockom, Dobešovi, Krylovi... A všetci títo ľudia ma nejak ovplyvnili a nasmerovali.
Tvoj prvý album Zblízka (2002) bol takou hudobnou všehochuťou. V ďalších, hlavne v poslednom O lásce, cti a kuráži (2013) prevážil šansón. Je Ti tento spôsob vyjadrenia emócií bližší, našla si sa v ňom? Alebo to vnímaš len ako vývoj, ktorý bude možno pokračovať aj do iných smerov?
Vždy som bola v duši šansoniérka. Ale ten môj šansón je taký farebný - plný ľudových motívov rôznych kultúr a národov, teda skôr na východ a na juh, než na západ. Skrátka, nie je to čistý šansón, tak, ako ho poznáme napríklad od Edith Piaf. Minule sa ma niekto spýtal, či budem hrať zase s tou klezmerovou kapelou, čo minule (smiech). Klezmer to určite nie je, ale je tam proste všetko, čo sa tu, v našich luhoch a hájoch, prehnalo a popreplietalo. Nejak to všetko koluje aj v mojich žilách.
Tvoj posledný album bol spoločným autorským dielom Teba a textára Michala Horáčka. Bude táto spolupráca pokračovať?
Nie, bolo to totiž zavŕšenie predošlej spolupráce. Jedného krásneho a inšpiratívneho obdobia. Je čas ísť ďalej.
V utorok zomrel Petr Hapka, ako si spomínaš na spoluprácu s ním? Ako si ho vnímala ako človeka?
Hapka bol génius. Jeden z posledných bohémov našej doby. Skutočná rozháraná umelecká duša. S Petrom neexistovali obyčajné situácie, lebo on nebol obyčajný. Som rada, že som ho stretla a mohla s ním pracovať. Spoznala som ho pri práci na lyrikále Kudykam a vždy znova som si uvedomovala, že jeho hudba je úžasná. Nebol v nej žiaden kalkul, bolo cítiť, že z neho prýštila a on ju len zachytával do nôt. Akoby mu ju niekto zhora diktoval. Keď sme nahrávali duet Nachytaná v nedbalkách na môj album, tak mi povedal, že je to prvýkrát v živote, čo spieva pieseň niekoho iného. Necítil sa byť spevákom, len interpretom svojich melódií, ale bol úžasný šansoniér. Bude mi chýbať a nielen mne.
Často Ťa porovnávali s Luciou Bílou. Vnímala si to ako poctu alebo Ťa to skôr obťažovalo?
Tak ako to médiá stavali, to bolo skôr na obtiaž. Ale inak, porovnanie s takou fenomenálnou speváčkou nemôže človeka nahnevať. Jej spôsob interpretácie textov Gábiny Osvaldovej, ktoré sú veľmi špecifické - ostré a sarkastické, je veľmi originálny. Škoda, že sa potom, čo sa autorského tímu týka, posunula niekam inam.
Aká hudba Ťa momentálne baví a inšpiruje?
Ostávam verná tým svojim. Ale samozrejme vnímam, keď sa vyrojí niečo nové, inšpiratívne. U nás momentálne ma prekvapila mladá speváčka, dcérka kolegyne z divadla, Katarzia. Myslím si, že je veľmi talentovaná a zvláštna. Samozrejme Katka Koščová, ktorú som spoznala paradoxne až cez spoluprácu s Michalom Horáčkom. A najnovšou tvorbou ma momentálne veľmi oslovuje aj Jana Kirschner, ktorá bola voľakedy viac-menej popová. Tiež v nej museli driemať iné veci, ktoré čakali na prebudenie. Dobre, že to prišlo. Je skvelá. A nemôžem nespomenúť moju kamarátku a tiež veľmi inšpiratívnu bytosť Zdenku Trvalcovú, ktorá s kapelou Voilà búra všetky snahy o hudobné škatuľkovanie. Tak sa mi to páči.
Duet s Petrom Hapkom:
Rodinnú atmosféru prenáša aj na pódiá
Študovala si chvíľu špeciálnu pedagogiku. Nie je Ti ľúto, že si tento smer zanechala?
Nič neľutujem. A nie je to fráza. Myslela som to dobre s tou školou. Chcela som pomáhať, vrátiť niečo životu, ale nakoniec ma to odvialo za mojím detským snom. Neskôr som zistila, že by som to aj tak nedokázala robiť. Zatiaľ každá snaha stáť tvárou v tvár akémukoľvek utrpeniu ma úplne zruinovala. To musia robiť asi oveľa silnejší ľudia alebo cynickejší alebo neviem... Ja na to nemám.
Aj rola dvojnásobnej matky je náročná po každej stránke. Zostáva Ti pri nej kapacita na hudbu, tvorbu?
Zatiaľ nie. Čerpám z tvorby predošlej. Aj keď, počas tehotenstva s Ondrejkom som ešte niečo napísala, ale pôrodom to skončilo.
Vie Ťa tvoj partner Ondřej Soukup aspoň čiastočne v rodičovskej úlohe zastúpiť?
Áno, vie. Je to síce všetko inak, ale Rebeka je šťastná.
Tvoj partner je skvelý hudobník a uznávaný autor. Ovplyvňuje Ťa jeho hudobný vkus a pohľad pri Tvojej tvorbe alebo si ideš svojou cestou?
Určite je jeho názor pre mňa smerodatný. Páčia sa mi jeho veci. Nikdy to nebol stredný prúd, čo písal, aj keď sa to tak predalo. To bolo práve to fenomenálne spojenie s Luckou a Gábinou. Predali skvelé šansóny ako pop.
Rešpektuje Ondřej Tvoj hudobný pohľad? Zaujíma ho Tvoj názor na jeho prácu?
Áno, až ma to zo začiatku prekvapovalo. Neskôr som pochopila, že jednou z jeho silných stránok je nadhľad, teda schopnosť nazerať aj na seba z určitej perspektívy. To znamená, že vždy stál o názory a postrehy iných ľudí, z ktorých si vzal to, čo ho oslovilo.
Zdroj: Peter OndrejkaV Bratislave pre fanúšikov pripravuješ Šansónové Vianoce Lucie Šoralovej. Na čo sa môžeme tešiť?
Dúfam, že na uvoľnenú atmosféru, aká bola aj minulý rok. Bol to skôr taký happening než koncert. Mám rada, keď sa podarí vytvoriť takú rodinnú atmosféru. Radi by sme s La Almou zahrali nové piesne z pripravovaného albumu – teda zatiaľ len ochutnávku. A pozývame si už tradične zaujímavých hostí. Opäť prijal naše pozvanie vynikajúci Janko Berki, či môj úhlavný kamarát a jeden z najväčších neznámych žijúcich básnikov v tejto zemi, Zbyňo Džadoň. A budeme mať ešte jedno hosťovské prekvapenie.
Aký máš Ty osobne vzťah k Vianociam? Ako ich vnímaš, prežívaš? Aké máš spomienky na Vianoce z detstva?
Milujem ich. Zbožňujem aj zimu a sneh, a vôbec, celú tú voňavú bielu rozprávku! Myslím, že aj mama ich musela zbožňovať, lebo inak by to na nás nepreniesla. Ona je však na rozdiel odo mňa veľmi zručná a vyrábala všelijaké krásne veci a zdobila byt a púšťali sme si koledy. Tie koledy som ťažko zháňala a nezohnala v tej interpretácii, ktorú si pamätám z detstva. Ale teraz, keď je Beky (Rebeka, pozn. red.) už väčšia, tak si ich skúsime pod stromčekom spievať.
Vstupenky na Šansónové Vianoce Lucie Šoralovej sú v predaji v sieti Predpredaj.sk.
Autor: Laco Ontko
Foto: Peter Ondrejka
TIP: Viac otázok a odpovedí, najmä o albume O lásce, cti a kuráži nájdete v našom rozhovore spred dvoch rokov.
Súvisiaci interpreti: Lucia Šoralová
