Kultová bratislavská rocková / crossover kapela Pigúra by tento rok oslavovala 30. výročie svojho vzniku. Jej cesta však trvala oveľa kratšie, ukončila ju tragická smrť lídra, speváka a gitaristu Juraja Revického, ktorý sa v roku 1998 vo veku 19 rokov predávkoval heroínom.

Hoci hral iný žáner, jeho osud pripomína príbeh Mareka Brezovského. Veľký talent, ktorý mohol vo svete hudby dokázať veľmi veľa, ale jeho život náhle ukončili tvrdé drogy, ktoré boli v deväťdesiatkach jedným z najničivejších symbolov nového slobodného sveta. Prepadli im mnohí mladí ľudia a pri nedostatku informácií a prevencie je vo viacerých prípadoch zázrakom, že obetí medzi umelcami a hudobníkmi nebolo viac.

Silné svedectvo doby

Skupina Pigúra stihla pred stratou Juraja Revického, a aj po jeho úmrtí, vydať zopár nahrávok a v roku 2008 vyšiel aj filmový dokument Juro v réžii Lukáša Zednikoviča. Ten autenticky približuje príbeh kapely aj atmosféru 90. rokov, samotná tvorba Pigúry sa však na rozdiel od Brezovského Hrany potom už nikdy nedostala na svetlo sveta inak ako neoficiálnou cestou kopírovania pôvodných nahrávok či prostredníctvom Youtube uploadov nízkej kvality.

Nielen pre pamätníkov tej doby, ale aj pre súčasné publikum je preto skvelou správou, že jeden z albumov kapely vychádza po viac ako štvrťstoročí na vinylovej platni. Ide o druhú nahrávku – dnes by sme ju kategorizovali ako EP – s názvom Hello Amerika, ktorá vznikla v roku 1997. Texty piesní odzrkadľujú atmosféru polovice 90. rokov v Bratislave a život alternatívnej mládeže v meste, kde sa odohrával umelecký boj medzi komerčnou sférou a undergroundom. Prichádzal tlak konzumu, na ktorý ulica reagovala rebelsky.

Práve voči konzumu, kariére, mainstreamu, vojne alebo fast foodom sa vyhraňoval aj Juraj Revický a Pigúra. V textoch piesní samozrejme nechýba dávka mladíckej naivity vrátane romantizujúceho pohľadu na omamné látky, no aj vďaka týmto charakteristikám ide o mimoriadny a autentický obraz doby. Navyše je plný zaujímavých hudobných nápadov, v ktorých citíť vplyvy punku, metalu, hardcoru či rapu. V neposlednom rade treba vyzdvihnúť charizmatický spev a osobnosť mladého frontmana.

Po 26 rokoch s novým zvukom aj vizuálom

Pri príležitosti 30. výročia založenia kapely sa pár nadšencov rozhodlo dostať Pigúru na vinyl v lepšej zvukovej kvalite. Iniciátorom tejto reedície bol hudobný producent a dídžej Juraj Marek alias Pkrek, ktorý so svojou víziou a zámerom oslovil basgitaristu Pigúry Vladimíra Okánika.

"Po zhliadnutí dokumentárneho filmu Juro som si povedal, že hudba takého talentovaného hudobníka tu nemôže zostať iba na Youtube a v mp3 kvalite. Rozhodol som sa preto Okiho kontaktovať a vysvetliť mu, akým spôsobom by som to dokázal zorganizovať. Spočiatku sa domnieval, že si z neho robím žarty a nemyslím to vážne. Vycítil som, že sa mu o téme Pigúra nechcelo moc hovoriť. Postupnou komunikáciou sa ale rozrozprával a ja som tak postupnými krôčikmi naberal informácie a počúval jeho príbehy z centra diania kapely Pigúra," hovorí Pkrek.

"Nahrávku skladieb z roku 1997 som odovzdal do pražského štúdia gargle and expel na remaster a mastering pre výrobu vinylu. Po tomto nasledovala najťažšia úloha - zohnať financie pre výrobu platne, ktorá je finančne náročná. Oslovil som viac sponzorov, ktorí odmietli, pretože nevideli potenciál investovať do 30-ročnej alternatívnej kapely. Avšak jedna správa mi prišla od Slava Kleina, ktorý vedie vydavateľstvo Haluzeum Produkt, a ten bez váhania súhlasil a mohli sme sa vrhnúť ihneď do toho."

Pigúra - Hello Amerika, 1997/2023 Zdroj: Vladimír "Oki" Okánik

O kresby na obale platne sa postaral Oki, ktorý je nielen hudobníkom, ale aj dobre známou postavou graffiti scény, tvorcom množstva známych hudobných videoklipov (napr. pre Tinu, A.M.O., Veca, Zverinu alebo P.S.H. – podrobnosti na ČSFD) a dnes sa zameriava prevažne na maľbu vo svojom ateliéri.

"Artwork nesie odkazy na rôzne konzumné a mainstreamové vplyvy. Pohľadal som množstvo fotiek z obdobia pôsobenia Pigúry. Pkrek mi dal návrh, že by zadná strana obalu mohla obsahovať koláž fotografií všetkých, ktorí sa na kapele Pigúra hudobne podieľali. V obale platne sa nachádza množstvo nálepiek s artworkom a flyer, ktorý odkazuje na dokument Juro od Lukáša Zednikoviča. Vinylová platňa Hello Amerika obsahuje päť skladieb a cítiť z nej nostalgiu 90. rokov, ktorá bola na jednej strane temná, ale na druhej strane umožnila vznik rôznych alternatívnych klubov, priestorov a komunít, a pre množstvo kapiel bola inšpiráciou k vyjadreniu," hovorí Oki.

V popise na zadnej strane obalu sú spomenutí hudobníci Juraj Revický (gitara, spev), Vladimír "Oki" Okánik (basgitara), Peter Pofo (spev) a Jurajov brat Martin Revický (bicie), ktorý pri nahrávaní Hello Amerika zastupoval člena Pigúry Krtka, ktorý bol v tom čase na vojne. Zoznam obsahuje tiež mená ďalších ľudí, ktorí sa v tomto období pohybovali okolo tejto kamarátskej skupiny zo Starého Mesta, ako aj názvy miest, kde sa ich subkultúra združovala (Propík, Stoka, Pinkáč, Rozhlas, Gotko).

Album Pigúra – Hello Amerika vychádza na vinylovej platni v limitovanom množstve 160 kusov. Môžete si ho vypočuť a objednať na Bandcampe vydavateľstva Haluzeum Produkt.

Pigúra - Hello Amerika, 1997/2023 Zdroj: Haluzeum Produkt

Text: Patrik Marflák (zdroj: TS - Pkrek)