Na trúbku začal hrať ako jedenásťročný a k jazzovej hudbe ho priviedlo rádio Hlas Ameriky. V roku 1985 emigroval do bývalej západnej Nemeckej spolkovej republiky, odkiaľ v roku 1986 odišiel do Spojených štátov, kde žije dodnes. Stále aktívne koncertuje so svojou skupinou Celula New York. Včera (29.3.) oslávil Laco Déczi svoje 85. narodeniny.

"No čau. Tak dneska mám ty narozeniny. Počítal jsem to a vyšlo to na 85 kurevsky vytroubených let. Je mi dobře, maluju obrazy, trochu posiluju s takovýma malýma činkama a samozrejme pravidelně cvičím na kus rezatého kovu. Dárky nepotrebujem, protože kytka zdechne a bonboniéru sežere sousedův pes. Pokud mi chceš udělat radost, bratranče, tak zober těch posledných 160 lístků na velký koncert, kde tohle všechno oslavíme," napísal hudobník štýlom sebe vlastným na sociálnu sieť.

Koncert Laco Deczi 85 sa uskutoční 4. mája v pražskom Divadle Hybernia.

Biografia

Laco Déczi, pôvodným menom Ladislav Déči, sa narodil 29. marca 1938 v Bernolákove. Pôvodne chcel byť hokejistom, ale nesporný hudobný talent ho napokon priviedol k jazzovej muzike. Pre trúbku sa rozhodol po krátkom koketovaní s trombónom. Prvú trúbku mu kúpil otec, keď mal Laco jedenásť rokov. V rokoch 1954 - 1958 študoval na Strednej priemyselnej škole v Bratislave a rok strávil aj na bratislavskom Konzervatóriu.

K jazzovej hudbe ho priviedlo počúvanie rádia Hlas Amerika, kde vysielali pravidelný večerný program Willisa Conovera. Ten púšťal aj jazzových trubkárov ako Clifford Brown, Fats Navarro či Blue Mitchell, ktorí výrazne ovplyvnili aj Décziho štýl hrania. V roku 1958 sa stal členom formácie Academia club a zároveň stál pri zrode jazzovej skupiny Danubia kvintet. O rok neskôr prešiel do formácie East Coast Studio, kde hrával spolu s Lacom Bystrickým (tenorsaxofón), Viktorom Hidvéghym (klavír), Gustávom Riškom (kontrabas) a Josefom Škvařilom (bicie). Formácia sa zameriavala na menej "akademický" druh jazzu - tzv. hard bop.

V roku 1962 sa stal členom Jazzového orchestra Československého rozhlasu v Prahe, zároveň hrával Sextete pražského divadla Rokoko, ktorý sa neskôr premenoval na Jazz Outsiders. Od roku 1962 do roku 1964 bol súčasťou legendárneho SHQ Karla Velebného. V roku 1965 účinkoval v Kvintete Jana Konopáska, neskôr premenovaného na Reduta kvintet. Keď v roku 1967 založil vlastný súbor Jazz Cellula, bol od roku 1970 súčasne členom Jazzového a aj Tanečného orchestra Československého rozhlasu.

Presadil sa aj za veľkou mlákou

Problémy s komunistickým režimom Déczi výraznejšie pocítil, keď počas koncertovania na Kube v roku 1983 poskytol rozhovor americkej novinárke, v ktorom nešetril kritikou vtedajších pomerov v bývalom totalitnom Československu. Po návrate mu zobrali pas a nemohol cestovať. Aby mu pas vrátili, podpísal spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB). Vzápätí ako mu ho ŠtB vrátila, emigroval v roku 1985 do vtedajšej západnej Nemeckej spolkovej republiky, kam za ním zakrátko odišli aj jeho prvá manželka so synom Ladislavom.

V roku 1986 odišiel z Nemecka do Spojených štátov amerických (USA) a usadil v New Yorku, kde sa postupne presadil na jazzovej scéne a dnes patrí k rešpektovaným a najuznávanejším jazzovým trubkárom a skladateľom, pričom stále pravidelne koncertuje so svojou formáciou Celula New York, v ktorej na bicie hrá jeho najstarší syn Ladislav "Vaico" Déczi.

Laco Déczi, ktorý a okrem hudby venuje aj maľovaniu, je nekonvenčný umelec a človek. Objavil aj vo viacerých filmoch. Už v roku 1980 ho mohli diváci vidieť v snímke Věry Chytilovej Kalamita alebo o dva roky neskôr vo filme Dušana Kleina Jak svět přichází o básniky. Životom Décziho je inšpirovaná snímka Volná noha (1989) režiséra Júliusa Matulu, v ktorom legendárneho jazzmana stvárnil Marián Zednikovič.

Jiří Šebánek o hudobníkovi napísal knihu Na plný plyn (2003) a Décziho životný príbeh mapuje aj dokumentárny film Para nad riekou (2015), pod ktorý sa podpísali Filip Remunda a Robert Kirchhoff.    

Zdroj: TASR (hc.sk, lacodeczi.com, csfd.sk), Hudba.sk edit

Súvisiaci interpreti: Laco Deczi & Celula New York