Adam Ďurica

Dávno si preč
ale prečo so mnou stále spíš
dávno si preč
a ja nesiem si ten náš kríž
dávno si preč
len tvoj kabát visí tu
dávno si preč, aj ja čakám na vizitu

Hodila si do rieky
všetky staré spomienky
a potom si spálila
všetko čo si so mnou zažila
a tak začnem od nuly
keď zlé dni sa už minuli
a zistím s úžasom
na všetko sám tu som
a tak opäť to so mnou skús

Dávno si preč
ale prečo so mnou stále spíš
dávno si preč
a ja nesiem si ten náš kríž
dávno si preč
len tvoj kabát visí tu
dávno si preč, aj ja čakám na vizitu

Tvoj zrak ma zas doráňa
už varíš, pečieš od rána
na stole príbory
a dnu tá, čo mi už otvorí
a potom nežné zápasy
ráno víťazov nahlási
od rieky už len hmla
z brehu dym zaváňa
vtedy sa zo sna prebudím