Biele margaréty
Ľudové piesne a koledy
1. Bolo to raz v júli, keď za svitu luny cestičkou som kráčal sám.
Do hviezd som sa díval a sám seba pýtal, načo v srdci lásku mám.
A tu mojej lásky dávny sen, pričarili mi rúčky.
Škoda však, že ten deň bol iba krásny sen, bol to i deň rozlúčky.
R: Na lúkách kvitli biele margaréty, keď som bozkával žhavé tvoje pery.
Sotva odkvitli vyšiel nový mesiac, nestretol som sa s tebou už viac.
A zase kvitnú biele margaréty, iný bozkáva zradné tvoje pery.
Buď však vždy šťastná ja nikdy nebudem, miluj iného, ja tvoj budem.