Cez ten Prešov maľovaná drážka

Cez ten Prešov maľovaná drážka,
čo ju maľovala mojej milej láska.

Otvor že mi ma dievčina milá,
keď mi neotvoriš, otvorí mi milá.

S jednou rúčkou dvere otvárala,
s druhou si očička svoje utierala.

Čože ti je moja Anka milá,
či ťa mamka bila, či ťa vyhrešila.

Nebila ma mamka, ani nehrešila,
len ľudia hovoria, že som samo druha.

Keď som, nech som, čo koho do toho,
veď moje srdiečko ľúbi len jedného.

Ej, nie som ja žiadna samo druha,
fazuľu som jedla, len ma tak nadúva.