Chodí dieuča po strnisku

1.
Chodí dieuča po strnisku, lomí rukama,
zabili jej bielu húsku medzi žitama.
^{:Čo si húska zvinila že ťa na smrť zranila ruka neznáma?:}

2.
Neplač, milá, nenariekaj, má holubička,
nevedeu som, že to bola tvoja husička,
[:kceu som ju len naplašiť
a od žita odvrátiť, neplač, dušička.:]

3.
Nebolo ti treba plašiť húsku kamením,
dosť by jej bolo bývalo špatným pozrením,
[:od takýho človeka,
všetko beží, uteká, ja ti neverím.:]