Chodí milá po strnisku

1.
Chodí milá po strnisku, lomí rúčkami,
zabili jej bielu húsku medzi hŕbkami.
[:Čo si húska zvinila, keď ťa na smrť zabila
ruka neznáma.:]

2.
Neplač milá, nenariekaj, utri očičká,
nevedel som, že to bola tvoja husička.
[:Ja som si ju chcel odplašiť a od žítka odohnať,
drahá dušička.:]

3.
Nebolo ju treba plašiť ostrým kameňom,
dosť by jej bolo bývalo špatným pohľadom.
[:Bo od mrcha človeka, každý iba uteká,
to ti neverím.:]