Cintorín, cintorín

1. Cintorín, cintorín, záhradka zelená,
do teba padajú, najkrajšie semená.
[:Padajú, padajú, ale neschádzajú,
snáď ich ti hrobári hlboko vsádzajú.:]
2. Sadila som ružu, širokého lístia,
snáď sa má mamička v tmavom hrobe vyspia.
[:Z ruže kvet odkvitol, vietor lístie roznes,
tá moja mamička spí tam ešte dodnes.:]
3. Vstávajte mamička, idem sa vydávať,
aspoň mi len poďte, vienoček odovzdať.
[:Nech ti ho odovzdá najstaršia sestrička,
budú ľudia myslieť, že je to mamička.:]
4. Vstaňte a vystúpte, na skalu vysokú,
odtiaľ uvidíte, jak nám rúčky zviažu.
Zviažu nám ich zviažu na štyri uzlíčky,
že ich nerozviažu kňazove ručičky.
Zviažu nám ich zviažu na jeden veliký,
že ich nerozviaže, celý svet široký.