Čujem jedno pekné ftáča, sedí pri potoci

Čujem jedno pekné ftáča, sedí pri potoci,
ono si tam prespevuje ve dni i aj v noci,
keby som ho dostal, tri noci by nespal,
držal by ho v klietce, pri mojej postielce, a naň by sa díval.

Ono by mi spievávalo ve dne i aj v noci,
pri tej mojej najmilejšiej v jej ťažkej nemoci,
ale už je darmo, má na krku jarmo,
falošné oči má, za druhým poziera jaká to nevera.

A ty stará radodajná, nevyprávaj telo,
prejdú tebe mladé rôčky, pojdeš za bárskeho,
zuby sa ti stratia, viac sa nenavrátia,
stará baba budeš, milá moja milá.

A tam hore pri komíne sedávati budeš,
jak slanina sedemročná zaúdená budeš,
ľudia tadiaľ pojdu, spytovať sa budú,
čo to za strašidlo z komína vypadlo, čudovať sa budú.