Holubienka bez páru žiť ňemôže

Holubienka bez páru žiť ňemôže,
načo som ja na tom sveťe jaj, bože.
Z mojej láski naveki som sklamaná,
načo som ťa môj šuhajko spoznala.

Milí, milí, povedz mi to úprimňe,
či miluješ moje srdce jeďiné,
a či ešťe druhú pannu ti máš rád,
a či sa ľen z mojej lásky vismievaš.

Milujem dve, ňeviem kerú si mám vziať,
ňeviem smutný kerú z ňich mám zanahať.
Vezmem jednu, tá druhá ma prekľaje,
moje srdce navždi smutné zostaňe.

Milí, milí, ja ťi v ceste ňestojím,
sklamav si ma , ja ťi všetko odpustím.
Vikopav si mi tmaví hrob za živa,
už je pre mňa všetka smutná hoďina.



Milí, milí ďaľeko som od ťeba,

aľe zato stáľe misľím na ťeba,

stáľe mysľím aj vernou ťi ostaňem,

môžeš veďieť že ťa verňe milujem