Jarný vetrík veje, zornička vychodí

1.
Jarný vetrík veje, zornička vychodí,
to útle dievčatko mamičke hovorí.
[:Jaj, mamička moja, ja som nič nespala,
tá nešťastná láska, tá mňa sužovala.:]

2.
Jaj, dcéruška moja, ty si ešte mladá,
načo tebe načo, načo láska tajná.
[:Zabudni na toho, ktorého miluješ,
a pre neho si len srdiečko sužuješ.:]

3.
Veď by ja zabudla, ale je neskoro,
o krátky čas budem ležať v cintoríne.
[:V tichom cintoríne, v tmavom hrobitove,
tam si odpočinie to srdiečko moje.:]

4.
Ktože jej to v noci čarokrásne kvety,
keď sa jej mamička pominula v žiali.
[:V nočnej chvíli nosí kvety na hrob,
vrelými slzami polieva milej hrob.:]