Keď sa Slovák od svej vlasti odberal

1.
Keď sa Slovák od svej vlasti odberal,
na Kriváni, na tom vŕšku zavolal.
Na Kriváni, na tom vŕšku ešte raz,
ozýva sa po doline smutný hlas.

2.
Zbohom, zbohom ty Kriváne vysoký,
či sa ešte uvidíme cez roky.
Za rok za dva, za tri môjho trápenia,
či ťa ešte oči moje uvidia.

3.
Zbohom otec, zbohom mati, sestra, brat,
ja už musím ísť do sveta vandrovať.
Za rok, za dva až sa vrátim na Kriváň,
vitaj, vitaj premilený rodný kraj.