Keď som hore Poľanou išiel

Keď som hore Poľanou išiel
jasný mesiac na nebo vyšiel,
/:puška na rameni, nabitá patronmi
tíško do komorky som vošiel:/

Milá spala ako z ruže kvet,
nedal by ju zaň ten celý svet,
/:tíško sa jej pýtam, do uška jej šepkám,
či by so mnou nezviazala svet:/

A ona mi nato povedá,
že ona sa ešte nevydá,
/:že ona je mladá, ako tá jahoda,
že ona sa oklamať nedá:/

Tak som strhol pušku z ramena,
namieril som milej do čela,
/:puška zrapotala, milá zaplakala,
zastrelil som nevinné dievča:/