Koničku mij

1.
Koničku mij, dobryj, vranyj, do sersana popriahanyj, s potom oľatyj.
Po uboči jedľi ťahat, na koľina zavše padat, jak klad zadakyj.
[:Hojta, višta koničku, ťahaj totu jedľičku,
choc kropime obidvome s potom travičku.:]

2.
Och, Bože mij, jak tam v ľiši, či u žimi, abo v ľiti, tažka robota.
Vyhnala tam z domu moho, mene i koňa mojoho, veľika psota.
[:Doma veľka chudoba, holod, bida, choroba,
što korunka, choc vyderta, do domu dobra.:]

3.
Ňit pre koňa obročina, aňi v chyži kuska chľiba, ťažko to žyti.
Bo korunky vynešeny, krvopotňi zarobeny, treba pre ďitky,
[:Dorohe je jidžiňa i diťom oblečiňa,
nato žebym prepiv grajcar nemam sumiňa.:]

4.
Zajďi slonko za horičku, bo je rosa na koňičku, naj už skinčiť deň.
Zunovanyj koňik i ja, holod i smed nas ubijat, domu koňu žeň.
[:Ťažko to tak zrobiti, oboje sme dobity,
ľen s pomočom Pana Boha do domu priti.:]