Konope, konope, zeľéne konope

1.
Konope, konope, zeľéne konope,
ktože na náš oblok ňes večer zaklope?
Aňi nezaklope, aňi nezavolá,
aňi sa nespejta, či je milá doma.

2.
Doma son, doma son, doma hľejdajťe,
ľenže naše dvere z ťicha otvárajťe.
Z ťicha son otvárav, zbadaťi miseľi,
aj tak ma pri milé poznaťi miseľi.

3.
Ešťe sa ňevydán, aňi toho roku,
ešťe si uvejžen za vrkoč konopu.
Zeľéna konopa buďe mi voňaťi,
ač sa jej zľe vydán, buďe banovaťi.

4.
Banuj ďévča, banuj, máš čo banovaťi,
mala si frajéra, ňebuďeš ho maťi.
Mala si ho, mala, ako hus béleho,
aľe ťi uľeťev do poľa šíreho.

5.
Do poľa šíreho, medzi béle husi,
dá to milej Pán Boh, vráťiťi sa misí.
Vrác sa milej, vrác sa, buďeš banovaťi,
na tú vernú lásku buďeš spomínaťi.