List z frontu

1.
V diaľke za horami, v tichu pod Tatrami vlasť moja, domov blahý.
Rodný kút, otčina, tam na mňa spomína mať moja, otec drahý.
Deň za dňom pomaly sa míňa, kým poštár na dvere zaklope,
a z frontu v obálke, tak ako v rozprávke, prinesie list od syna.

Refr.:
Píšem ti, mama, zase s frontu list, bo k tebe odtiaľto nemôžem prísť.
Posielam pozdrav domov z cudziny, do rodnej viesky, svojej otčiny.
Je večer, slnko práve zapadá, zrak môj i v tej diaľke teba hľadá.
Ťažko sa žije všade na svete, nový svet rodí sa, žiada obete.
Verím však, mama, a ty tiež s nami, žiť budeme ďalej pod Tatrami.

2.
Moja milá mama denne doma sama k nebu len ruky spína.
S modlitbou na perách, so slzami v očiach prosí za svojho syna.
Neplač, mať, príde čas i hodina, vrátim sa ti z frontu jak hrdina.
S úsmevom na tvári celý svet zažiari, vezmem ťa do náručia.

Refr.: