Maľovaná abeceda

Detské pesničky

Transpozícia ( -2 -1 0 +1 +2 )

Adam v škole nesedel,
abecedu nevedel,
prišli k nemu líšky,
čítajú mu z knižky.

Bľačia ovce za rána,
bača pečie barana,
babke tečú slinky,
na kus baraninky.

Cmúľal by som, nemám čo,
dajteže mi voľačo,
že som dobrý chlapec,
dajte hrozna strapec!

Čučoriedky černice,
mám ich vyše čapice,
tuto si ich majte,
čokolády dajte!

Dedo, deti - rodina,
dub pri dube - dubina.
Zaspievali vtáky:
- Poďte na dubáky!

Ďobe ďatel do kôry,
červíček mu hovorí:
- Neďob v moju ríšu,
rozďobeš mi skrýšu!

Eva ide s Editou
za zelenou rakytou.
Vydávaj sa, Evka,
si už veľká dievka!

Filoména, chudera,
sadla vedľa šoféra.
Filoména jajká,
že mu smrdí fajka.

Gágal gunár na dvore,
až mu vyschlo v gágore,
húska krajšie gága,
v potoku sa mága.

Hudú hudci na husle,
jeden dobre, druhý zle,
Hana s Hanou háda,
čo to za paráda.

Chystal sa pes na muchu,
chňapol blchu v kožuchu,
už má blchu v bruchu
a na uchu muchu.

Išiel Ivo po pivo,
točili mu nakrivo,
veľa piva mali,
samú penu dali.

Javorové koryto,
v tom koryte jelito,
pri jelite mačka,
bola zabíjačka.

Kukurica, pšenica
pchá sa káčer, kačica,
kukurice fúra,
napchá sa aj kura.

Lipa, lipeň, labuda,
Lapaj náš mi labu dá,
keď sa za to hanbí,
oblíže si gamby.

Ľudo ľúbi fazuľu,
zjedol by jej za fúru,
ale zato Peter
radšej klobás meter.

Mraučí mačka pod múrom,
mačka miauká s kocúrom
a v komore myši
maškrtia si z misy.

Naša Anča hrýzla hlúb,
zlomila si na ňom zub.
Janíček jej reční:
- Neplač, veď bol mliečny!

Ňuchá šteňa tu i tu,
strčí ňufák do medu,
na tom mede včela,
poštípať ho chcela!

Oľa, Ela, Elena!
- ozýva sa ozvena,
odpovedá bralo:
- Ondro, Ďuro, Paľo!

Premrzli mi paprče,
požičaj mi papuče,
po papučiach boty,
pôjdem do roboty.

Q sa číta ako kvé,
jazyk sa mi pokrkve,
ale nech len skúsi,
či sa nenabrúsi!

Ružena a Mária
rozum berú z rádia,
aj ja si ho zapnem,
rozumu si kvapnem.

Sladko spí si sedmospáč.
Slnko svieti, vstávať ráč!
Sedmospáč je Samko.
Oblejte ho mamko!

Šuchtá - buchta šušušú,
pošuškám ti do ušú:
Tu na tomto ušku
chytil som ti blšku.

Telefón si k uchu dám.
Volám: Haló, kto je tam?
- Haló, tu je tetka!
- A tu malá Betka!

Ťarbavý si, Maťo náš,
a vždy dačo fidlikáš.
Pusť ten krivák z hrsti,
porežeš si prsty!

Urobím si udicu,
chytím pstruha, belicu,
ulovím aj šťuku,
upečiem ju v tuku.

Váh je voda veliká,
utopí sa motyka,
ale naša Hanka
pláva ako slamka.

X a X sú dva iksy,
ak vieš skočiť, chlapík si,
ako kocúr Félix
preskakuje cez X.

Ypsilon môj, kdeže si?
Vzal som si ťa do kapsy,
spravím z teba zázrak:
budeš dobrý na prak!

Zvonár ťahá za motúz,
zaplietol si doňho fúz,
teraz ho to mrzí,
že má dlhé fúzy.

Žaba, žaba maličká,
skáč si pekne, žabička,
na vodu ťa hádžem,
mocne, ako vládzem.