Milá moja, premilená moja

1.
V srdci mi voľačo šepce, že sa mi dievča hnevá.
Za mňa že sa vydať nechce, neviem, čo to znamená.
Veď len k nej som chodil, do tanca som ju vodil,
prstienok jej daroval.
Preto snáď, že som jej líčka málo celoval.

Milá moja, premilená moja, dávno ma už sužuješ.
V záhradke ti rozmarínčok vonia, pierko mi nehotuješ.
Keby som ťa nemal tak v láske, dal bych srdce hneď inej kráske.
Milá moja, premilená moja, prečo ma tak sužuješ?

2.
Dievčina, ty sa nazdávaš, že len ty vieš milovať.
Preto si s každým zahrávaš, nechceš sa mne venovať.
Keď za háj si zájdem, tam milú si ja nájdem, nie falošnú ako ty.
Potom snáď, nebudeš už viac robiť drahoty.